Part two

291 21 6
                                        

,,To, čo vidím ja, nie je nič falošného. Je to realita. Milujem ťa Tini, a viem, že by ty to cítiš rovnako," cítila som jeho dych na krku. Bolo to magické.

Bol tak blízko. Ako by som sa ho mohla kedykoľvek dotknúť, ale bála som sa, že zmizne. Jeho zelené oči stále sledovali tie moje.

Keď som sa mu pozerala do očí, .. bolo v nich niečo krásne. Nedá sa to popísať slovami. Je tam niečo, čo som si nikdy predtým nevšimla.

Bolesť? nie.

Láska? eh..

Úprimnosť? áno! To je ono.

Za ten čas som si nikdy nemyslela, že by sa Jorge niekedy takto zachoval. Zalapala som po dychu a pozrela sa na neho s upriameným pohľadom.

Jeho ruky pomaly siahali k mojim bokom, a následne po nich prejeli. Bolo to celkom elektrizujúce. Naklonil sa ku mne, a jeho pery sa pritlačili na tie moje. Boli tak mäkké... 

Tvár som si osviežila vodou, a pozrela sa na svoj vzhľad v zrkadle. Nevyzerám práve najlepšie. Dosť výrazné kruhy pod očami, ktoré som sa márne snažila zamaskovať korektorom,.. 

Najhoršie na tom všetkom je, že Jorge bude šalieť. Ako už viete - chcel ma vziať na večeru, aby nás aspoň niekde videli spolu. Ale takto to nepôjde.. Predpokladám, že by sa na titulke dobre vyjímala fotka, kde zvracám.

Na sucho som prehltla, a potom sa pozrela na moje upadnuté oči. Vyzerá to tak, ako keby som celú noc nesp-, aha, to je vlastne pravda. Už od včerajška sa skrúcam v bolestiach, ale v mojej práci jednoducho pauza neexistuje.

Upravila som si na sebe môj šedý svetrík, ktorý mám asi o dve čísla väčší, a vrátila sa naspäť do nahrávacej miestnosti, kde na mňa už čakal producent, Jorge, a  .. mikrofón.

Prešla som do akvária* a postavila sa naspäť za mikrofón. Nasadila som si sluchádla, a potom sa usmiala za muža ktorý sedel oproti mne. 

On okamžite prikývol, a rozoznela sa hudba. Pokračovali sme tam, kde sme skončili naposledy. Jorge znova zaspieval svoju sloku, a prišla rada na mňa. 

Už som chcela začať spievať, keď sa mi zatočila hlava... cúvla som aj so slúchadlami o krok dozadu, a následne si ich dala dole z uší. 

Privrela som oči, a chytila sa za brucho. Zhlboka som sa nadýchla, a vydýchla. Následne som si dala slúchadlá nefinitívne dole z uší, a odbehla preč.

----------------

Definitívne snáď najkrajtšia časť akú som kedy napísala. .. nebudem písať žiadne výhovorky, úprimne som dnes nemala žiadnu inšpiráciu, ale vedela som že by som mala niečo vydať. :)

Fake //Jortini story SKDonde viven las historias. Descúbrelo ahora