Fake //Jortini story SK

Part six

Martininé ďalšie kroky smerujú k recepcii, v nervozite dokonca premýšľa, ako znie Jorgeho celé meno. Zhryzne si dolnú peru a pozerá sa na recepčnú, ktorá sa tam v beznádeji hrabe v papieroch.

Nechce ju rušiť, ale na päty jej šliapa čas, zabubnuje prstami o stôl, a následne si trýznene vydýchne.

,,prosím - pomôžete mi?" spýtala sa, po pár minutách sledovania, ako jej to tam všetko lieta a podobne.

Nie je príliš trpezlivý človek, a to je jej problém.

neznáša

č

a

k

a

n

i

e.

Je to strašné, kto vie ako dlho by to ešte trvalo, ak by sa nespýtala. pozrela po jej boku, ale Lodovicu žiaľ nevidela. bolo to divné, ani nezaregistrovala kedy odišla. však Diegov pohľad na sebe cítila stále.

,,Ehm, jasné," sestrička zo seba zmätene vyhŕkla, čakajúc na jej požiadavku.

,,m.. jorge blanco.. aké číslo má jeho izba?" z Martiny sa stalo znova do dievča, čo nevie, čo povedať. nestáva sa jej to často, teda, v poslednej dobe nie, ale predtým to bolo jej dennou rutinou.

bolo to ťažké hovoriť v rýchlosti, ani sa nestihla zamyslieť nad tým, čo povedala, jednoducho sa snažila vyjadriť, aký typ informácie potrebuje,.

,,ste jeho príbuzná?" spýtala sa sestrička nezaujato, pretože sa snažila sústrediť na monitor počítača, v ktorom mala zoznam pacientov ktorý momentálne navštevujú ich nemocnicu.

,,nie, nie. som jeho.. známa?" odpovedá Tini, s nádejou v hlase, naozaj dúfajúc, že ju za ním pustia.

Diegovi ale prebehla hlavou myšlienka, čo mala Tini povedať. nie je Tini, ale ak by bol Tini, povedal by, že je jeho priateľka.

haha, ale v skutočnosti by si jeho priateľkou neprial byť. ach, kiežby to rovnako brala aj Martina..

ale to je už o inom. sestrička si povzdychla a frustrovane sa na ňu pozrela.

,,žiaľ, prepáčte slečna, ale pán Blanco neprijíma návštevy, je to na jeho vlastnú požiadavku," pokrčí ramenami.

aha. toto v Tini prebudilo oheň.

,,čože?! ako to že neprijíma návštevy?!" Tini sa jej vlastné chovanie vymklo z pod kontroly, a ani Diegovi sa to nepáčilo, tak s ňou mikol, aby sa pozrela na jeho stranu.

,,Prídeme zajtra Mar-" chcel dopovedať jeho frázu, ktorá ju mala upokojiť, ale nepodarilo sa.

,,neprídeme zajtra!" rozhodí rukami, načož sa na ňu pohoršeným pohľadom pozrú pacienty, ktorí sedia na chodbe.

,,nie je to naša chyba," snaží sa vysvetliť sestrička ,,nakázal to pán Blanco."

prevráti očami. hnedovlasé dievča naozaj prevráti očami, a bez slova, nahnevane, rozrušene výjde von z nemocnice a sadne si na lavičku pred nemocnicou.

Diego po sestričke strelí ospravedlňujúcim pohľadom, perami naznačí slovo 'prepáčte' a vybehne za ňou.

páni, v Tini je stále to rozmaznané dievčatko, ktoré sa hnevá, keď nedostane čo chce.

,,si v poriadku?" ticho pretrhne Diegov hrubý hlas, jeho tmavé oči sledujú dievčinu, ktorá je práve nahnevaná na seba.

,,ja.. sľubujem že prídeme hneď ako to bude možné," skúša sa jej prihovoriť, sadne si na voľný kúsok vedľa neho. jeho ruku sa pokúsi umiestniť na jej stehno, ale hneď ju stiahne na to jeho.

,,hmm.. to je jedno." zamrmle Tini, ona po Diegovi ani netrhne pohľadom, pozerá sa na krvavo - červené ruže ktoré rastú neďaleko ich lavičky.

,,neboj sa, ja svoje sľuby často neporušujem," uchechtne sa, snaží sa tým odľahčiť situáciu, nepodarí sa mu to, Tini necuknú ani kútky do úsmevu.

,,Hej, hej.. Tini," opäť hovorí iba on

,,prisahám, že sem pôjdeme," opraví sa ,,je to lepšie?" nadvihne obočie.

,,to je fajn, ja sem ani ísť nemusím," povedala, ako by pred chvíľou za to nebola zbytočne rozhoršená na sestričku, akoby sem nechcela ísť, ako dieťa na kolotoč.

ako keby tu neležal Jorge, ktorého chcela tak dlhú dobu vidieť.

,,ale," zasmeje sa ,,mňa neoklameš. to je teraz jedno. poďme." natiahne k nej ruku. Martina sa na jeho ruku mrzute pozrie, no nakoniec sa jej chytí, postaví, a držiac sa za ňu kráča preč, po boku Diega.

Lodovica prichádza ku kaviarni, na ktorej sa dohodla so šéfom agentúry, Xabianim. Medzi nim a Lodovicou to pekne iskrilo a nedalo sa poprieť, že obaja zdieľajú sympatie ale nejde to len tak.

on má manželku, je výrazne starší, a tak ľahko by to nešlo.

Lodovica ladným krokom prejde ku stolu, kde sedí Xabiani. Počas chôdze ho rýchlo prejede pohľadom, musí sa sama pre seba usmiať, vyzeral perfektne.

Opatrne si odsunie stoličku, a sadne si na miesto oproti nemu, je to práve ona, tá ktorá prelomí príjemné a spokojné ticho medzi nimi dvomi.

,,Zdravím," formálne pozdraví Xabianiho, doplní sa úsmevom, ktorý sa jej rozleje po celej tvári.

,,Ah, dobrý deň, Lodovica. Zasa ste neprišla neskoro." pohľadom tikne k hodinkám, je to vec ktorú na nej miluje, dochvílnosť.

Teda, aspoň keď ide o neho..

Lodovica robí všetko výnimočne, keď ide o Xabianiho.