Fake //Jortini story SK

part eight

,,Hej, chceš, aby som ťa zabila?" Lodovica tázavo podvihne obočie a pohľadom skúma Diega, človeka ktorý za všetko môže. mala za to, že boli kamaráti - boli - ale on si z nej veľmi rád uťahoval, a zo života jej robil peklo.

prešli dva mesiace a ona mu stále neodpustila, už mu ani neverí. je najlepšie pochopiť, že diego je dobrý kamarát, ale nemalo by sa mu hovoriť všetko. on chce vždy všetkým napraviť život ale neuvedomuje si, že ich práve naopak, ničí.

,,nie, nie,. ale to video som si pozeral neraz," jeho tvár znova zdobí lyšiacky úsmev. naozaj úsmev od ucha k uchu. splňoval všetky podmienky pre šťastný úsmev.

,,prestaň,.." prevrátila očami, povzdychla si a pohľadom vyhľadala zem, aby dokázala, že to naozaj nie je sranda.

,,tak prepáč,-" pozrel sa na ňu, diego nie je príliš na omluvy. myslel by si, že jedno jediné prepáč postačí, aby sa všetko odpustilo.

,, z toho si už nič nerobím," uškrnula sa, znova sa pozrela na neho

,,čo Jorge?" doplnila sa.  zaujímalo ju to, nikto o ňom dlho nehovoril. teda nikto okrem tini, ale jej slová ohladne neho sa už nedali počuvať.

bolo to jedným uchom von, a druhým dnu. 

,,ja vlastne neviem. tvári sa že je nad vecou, ale nie je, a biznis sa s ním určite nedá robiť,. teda aspoň čo sa týka normálneho verejného vystupovania, ale som toho názoru, že nahrať pieseň by zniesol." s ľahkosťou pokrčil ramenami.

,,ale to je celkom fajn, nie?" má pravdu, je to celkom fajn. síce nie je schopný práce tak, ako by mal, ale aspoň čiastočne je.

,,pravda. vieš, mám  za xabianim zájsť ja, alebo to chceš urobiť znova ty?" znova si do nej rýpol, zatiaľ čo upravoval papiere.

ona mu len darovala jeden nepríjemný pohľad. i keď by sa možno potešila keby videla xabianiho, no rozhodla sa mu vyhýbať.

Candelaria a jej plány. nezapadal do nej nikto, kto bol doteraz v jej blízkosti. a nie, nebol to ani ruggero, nesnaží sa zničiť plány jej sestranici, ktorá samú seba horkoťažko presviedča, že on za to vôbec nestojí.

rozhodla sa vybrať na vlastnu päsť a je to úplne niečo iné, ako čo doteraz robili všetci ostatní. síce jej hudba neprekážala, ale v tom všetkom si nebola tak istá.

veľmi  rada by robila módnu návrharku, a presne na toto dostala ponuku. čakala na ňu velmi dlho, aby ju nechala ísť,. je to taktiež ponuka v paríži!

ak by to odmietla, bola by naprosto šialená. a rozhodla sa vziať niekoho, kto je jej velmi blízky.

ruggero:

ahoj.

mercedes:

kde si zobral moje číslo?

ruggero:

to je vlastne jedno. mohli by sme sa stretnuť?

mercedes:

nie.

ruggero:

zopakujeme si situáciu, a ty mi povieš áno, dobre?

mercedes:

nie.

ruggero:

prečo nie?

mercedes:

letím do paríža, ruggero.

Martina bola ako telo bez duše. dva mesiace sa premávala po meste, nevnímala výkriky ostatných, nevnímala ich slová a rady, aby na to zabudla. na jej mysli bol stále on. ale on nič nevidel.

nevidel každý jeden láskyplný pohľad, ktorý jej bol venovaný. nevidel ani jednu maličkosť, ktorá poukazovala na jej lásku k nemu. bol, slepý. nevidel nič, ani to, s akou láskou vyslovuje jeho meno, ako sa s ním hrá na jazyku, tie iskričky v jej očiach, keď ho videla. videl iba nenávisť, ktorú k nemu neraz cítila, ale vždy ju prebil hrejivý cit lásky. 

on nevedel, že celú noc nespala. on nevedel, že si prezerala jeho fotky, on nevedel, že počítala hviezdy a premýšľala nad ním. on nevedel, ako veľmi to bolelo, keď u nej prespával a hovoril jej o jeho vzťahoch. on nevedel, ako sa jej srdce rozbilo na malé kúsky, keď vždy urobil to, čo urobil. ale on ani nevedel, o čom to všetko bolo; 16 ročné dievča sa zamilovalo do o 6 rokov staršieho chlapca, ktorý sa okolo nej premával každý deň. ale nikto nedával nič poznať. ona dúfala každý deň, že sa všetko zvrtne a jej predstavy sa stanú realitou; dúfala, že to všetko čo sa odohrávalo v jej hlave keď nemohla zaspať, bude pravdou.

on bol sobecký. naozaj bol sebecký. ona jeho bolesť premenila v radosť, on jej radosť premenil v bolesť. viete ako je to na tom obrázku?

jeho zlomené srdce ležalo na zemi,. naívne mu dala jej srdce, on si ho ochotne vzal z jej dlane, a utekal za dievčaťom, ktoré mu srdce zlomilo. je to celkom iný príbeh. je tu veľa prežitých spomienok, bolo to ako cítiť ako zhasína váš posledný plamienok vieri. keď jej život zrazil okuliare dolu z očí.

teraz bezcieľne blúdi po meste, vysoko na tvári má položený šál. pozerá sa po ľuďoch. jej bledú tvár zdobia kruhy pod očami. je to strašné. nespala už niekoľko nocí a sledovala hviezdy. možno že dúfala že nejaká spadne, že si bude priať, aby ju miloval.

__________

ahojte, je tu znova ďalšia časť. :D 

mám tu jednu ponuku,. už v niekoľkých príbehoch som videla character ask /snáď nikomu nebude vadiť, že som to spravila tiež./

takže ak by ste mali otázky, kľudne sa môžete pýtať :) 

a ak chcete, napíšte rovno aj čo si myslíte o dnešnej časti. :D

viem že tu nebol jorge, ale sama neviem ako by som mala popísať jeho pobyt v nemocnici, keďže je to tam každý deň také isté. :D

možno že sa vám zdá, že je to stále to isté, hlavne s martinou, ale zlomené srdce rýchlo nejde, a pomaly sa na všetkom pracuje. ;)