Fake //Jortini story SK

part nine

hovorí sa, že z ťažkých situáciach sa dá poučiť. škoda že to Tini nechápe. možno že pochopí časom, ale teraz určite nie. bezcielne prechádza po meste, nakoniec si sadne na lavičku v parku. na jej chrbát príjemne páli slnko.

len si pohráva s pár náramkami na rukách, keď po chvíli pocíti prítomnosť ďalšieho človeka, na rovnakej lavičke ako sedí ona. chce zvdihnuť pohľad, veľmi chce, ale rozhodla sa že tak neurobí. hah, ako by pokúšala samú seba. natolko sa pozná, že vie, že ten pohľad zdvihne.

,,zlý deň?" začal príjemný, ženský hlas, ktorý patril krasnemu, vysokému dievčaťu s havranými očami, a rovnako zafarbenými očami. 

ten hlas bol ale povedomý. dlho ho nepoznala, ale veľmi dobre ho poznala. nevedela ako reagovať, naozaj to bol zlomok sekundy. 

po chvíli sa však na ono dievča pozrela. bolo to velmi povedomé dievča. Christine, jej spolužiačka zo základnej školy, z ktorej minulým rokom vyšla. práve v tom čase sa pomaly odohrávalo toto všetko, tak s ňou nemohla tráviť rovnako veľa času.

jej kútiky úst sa aspoň nachvílu ako - tak zdvihnú, a naopak Christine ju s radosťou v očiach sleduje,. zatiaľ čo Tini nevie čo hovoriť, jej kamarátka má toho na jazyku mnoho.

,,dlho sme sa nevideli, však?" roztomilo sa uchechtne, tak, ako by sa zmiešalo kýchnutie malého šteniatka, a prvý smiech babätka. ona bola naozaj úžasné dievča, s jej náladami, ale nedala sa poprieť istá pravda o jej povahe, ktorá bola naprosto úžasná, každý človek by potreboval mať takého kamaráta v jeho živote.

jej tváre mali červenejšiu farbu, podnebie už totiž v posledných dňoch nebolo príliš príjemné, objavil sa i dážď takže ľudia otvorili šatníky, a siahli aj po hrubšom oblečení, ako len po tenkom dierkovanom letnom tielku.

jemne sa usmiala, keď videla že Tini je ňou naozaj bez seba, aj keď sa príliš extra nezmenila.

,,ja.,.. ako si vedela, že som to ja?" podvihne obočie. zatial čo christine sa nezmenila, no, možno trochu, ale to bolo naozaj minimálne viditelné, tini sa zmenila dosť. showbiznis je už roztočené tornádo, ktoré sa už tak lahko nezastaví, a berie so sebou čokolvek, nepýta sa, či by si niekto chcel ponechať sukromie, a podobné veci.

,,spoznám ťa. aj keby si zostarla, prefarbila sa, alebo by si bola na kilometre ďaleko, budem ťa poznať. a nikto by mi to neveril, ale navždy ťa budem poznať. bude mi naprosto jedno, či si teraz taká 'hviezdička'," jemne sa zasmeje nad vlastnou poznámkou ,,ale vždy budem vedieť, že si to ty." doplní sa.

mala celkom pravdu, nikto ju nepoznal tak dobre ako jej bývala najlepšia kamarátka, ktorá možno ale znova kapituluje na jej miesto, kde bola predtým.

musela sa nad tým trochu usmievať, naozaj musela, kto by sa neusmieval? ona nebola príliš presvedčená, či by christine spoznala, ale ona jej dala dosť jasne poznať jej názor.

,,fajn,.. takže.. nechceš radšej niekam zájsť. keďže som tá 'hviezdička'.. môžem ťa pozvať." pokrčí ramenami. je toho názoru že i keď je v parku naozaj krásne, ako sa tak mení počasie a podobné veci v okolí, na nejakom mieste s príjemným kúrením a pohodlnými kreslami to bude naprosto iné.

,,nemám nič proti." privrie oči, jej kútiky úst su už naozaj až príliš vysoko, ona neskrýva nadšenie, že jej kamarátku konečne našla, pretože než by ona reagovala na každý pokus o kontakt, neskôr by na seba už obe zabudli.

ich konverzácia bola plná starých spomienok, na ktoré už pomaly padal prach. bolo to ukludňujúce,  keď boli zasa spolu. vec podľa ktorej spoznáte Christinu je jej výrazné romantické líčenie, alebo ako sa vždy ladí do kytičiek. keď si utrie pery do servítku, ktorý bol poskladaný do tvaru labude, zostane tam otlačok jej krvavo - červeného ružu.