Evenings routine

128 14 4
                                    

Buzz,21:22
Pomaly parkoval auto do garáže ,ako to robil už tisíc krát, no dnes mal netrpezlivú náladu a bočným okienkom vrazil do steny. " Dopekla". Hlasne zanadával a vystúpil z auta.  Pekné ukončenie dňa. Nervy mal napnuté už z tak pekelne náročného dňa . Kopol do kolesa. "Ťažký deň?" Ozval sa hlas z poza neho . Buzz sa strhol a uvidel za sebou suseda Tuckera. Starý Jeremy Tucker. Čerstvý šesťdesiatnik,vojnový veterán a veľký milovník aút . Buzz nikdy nechápal ,čo je na tých autách také úžasné, preňho boli len prostriedok k preprave. Na šedivejúcom plnofúze sa mu pohrával pobavený úsmev, ktorý naznačoval že sa na jeho situácii nesmierne baví . Starí ľudia a ich ješitnosť , pomyslel si Buzz . "Áno , dosť ťažký ,ale ako vidím Vás to len teší " . Tucker nahodil nevinný výraz a vyhodil ruky do vzduchu . " Vinný." Usmial sa. " Nie ,pán Richmond ja sa neteším z cudzieho nešťastia ale priznávam ,že dnes vypadáte komicky ."  Povedal a poukázal na jeho odev. Buzz musel priznať , že musel byt naň zaujímavý pohľad . Jeho biela košeľa niesla cez hruď obrovský hnedý fľak po rozliatej káve . "Čouž,život právnika " povedal a sklonil sa pozbierať sklo zo zrkadla.

"Náročný deň v pracovni,chápem "
Tucker sa stále usmieval " Prepáčte mi tú zvedavosť,ale u vás doma je predpokladám všetko v poriadku?"

Čo sa stará ? " V naprostom poriadku , nemalo by?" Mierne podráždene sa opýtal ,tento dedko ho niekedy vedel pekne vytočiť správnymi otázkami .

"Tak všimol som si , že pani Bonnie moc z domu nechodieva a keď áno ,len vyniesť odpadky a vždy sa tvári pochmúrne a neveselo a dopočul som sa o vašom synovi , podmienené vylúčenie zo školy . Niekde proste cítim problém , vy nie ?" Vyzývavo sa opýtal a venoval mu  pohľad . Je dobrý . Pomyslel si  .  Tento krát v náznaku komickosti zdvihnul ruky Buzz . " Vinný." Očakával ,že starca pobaví , no on mu venoval pochybovačný pohľad .

"Takže je to vaša chyba ?" Skúsil starec . Keď sa mu nedostalo odpovedi pokračoval .

"Každopádne ,podľa mňa by na zlepšenie nálady a atmosféry bodla zmena klimatizácie." Povedal Tucker a žmurkol.

Čože?? "Prosím ?" Spýtal sa Buzz " Neviem ,či rozumiem ."

Tucker sa opäť zasmial srdečným smiechom " spravte si výlet , to zvyčajne pomáha . Ja a môj syn J Junior ideme nasledujúci víkend do Elderwoodu,nechcete sa pripojiť ?" Buzza zamrazilo. Povedal vážne Elderwood ?? "Ehm, to ...je veľmi lákavé ....ale..my ...teda ja mám veľa práce."  Vykoktal zo seba.

Tucker nevypadal ,že by ho jeho zmena v hlase nejak zaskočila a povedal

" Je to len nevinný návrh , a junior by potreboval nejakých priateľov , je to taký samotár . Prišlo mi to ako dobrý nápad . Keby ste zmenili názor ,dajte mi vedieť ."

Buzz si všimol že sa opiera o lopatu. Čo ten blázon kopal teraz v noci , mŕtvolu ? Komicky si zavtipkoval sám pre seba. Nie, to si predsa robil ty. Vrátilo mu svedomie . Úspešný právnik na vonok 0 - chorá myseľ 1, pomyslel si.

" Porozmýšľam o tom , dobrú noc"

a s hrsťou skla sa pobral smerom k dverám domu.

"Dobrú sused,dobrú"

zavolal za ním Tucker. Ten chlap je podozrivý . Preklepnem si ho. Poznamenal si Buzz pre seba a zavrel za sebou dvere.

Doma bolo pomerne ticho . Z obývačky sa ozýval televízor kde bežali titulky a tlmene do toho hrala hudba. Opäť filmový maratón eh? Na gauči pred telkou ležala Bonnie , spala. Dobre. Nechcel ju budiť a beztak bol unavený . Zobral deku čo sa váľala na zemi a prikryl ju , na čelo jej venoval jemný bozk. Má teplotu .  Ako vždy .  Nechal bežať televízor a prešiel ku dverám Jessovej izby .  Bola prázdna. Počítač stále bežal a slúchadla boli na stole . Vypína ten chalan tú vec niekedy ?

"Hľadáš ma?" Ozvalo sa za ním .

"Dopekla," trhlo Buzzom ,"vystrašil si ma" , už po druhý krát sa mu niekto priblížil za chrbtom .

"Prepáč,  vieš aký som nehlučný " povedal Jesse , vždy chodil po špičkách aj ked nemusel . "A hľadáš teda niekoho ?" Zopakoval.

"Len som vás chcel skontrolovať ,ako vidím Mary dnes hore este ani nebola čo?"  Zavtipkoval.

Jesse mu venoval ľahostajný úsmev . " Asi"

"Predpokladám ,že Brooklyn nieje stále doma" spýtal sa Buzz .

Jesse sa poškriabal po hlave a prešiel okolo neho " Nie , pravdepodobne príde po pol noci ako zvykne , pôjdem spať ,dobrú ." A zatvoril za sebou dvere , Buzz vedel ,že nejde spať ,len sa mu s ním nechcelo hovoriť . Aj tak bude do rána hrať videohry.

Zajtra si s Brooklynom prehovorí . Musí .

Brooklyn, 00:25
"Maj sa Brook" , "Čau Curt, čau Lenny " ozdravil kamarátov a vydal sa smerom domov . " Nieže zablúdiš na nesprávnu adresu." Zakričal Curtis , myslel tým ,aby nešiel ohlásiť svoj čin na políciu . Rád sa hral so slovami . Ako odpoveď mu ukázal prostredný palec a už sa neobzeral. Musel sa pousmiať . Cítil zadosťučinenie . Predstavoval si ako sa Mathew bude vraciať domov a uvidí svoje auto na sračky. Pri tej predstave mu prešlo teplo v hrudi a kráčal ďalej . Ulica bola temná, kedže lampy nikdy nesvietili . Nechcelo sa mu ísť domov . Vždy chodil domov neskoro z dôvodu . Aby sa nemusel vykecávať s matkou alebo s Buzzom . Svoj hnev si filtroval cez Buzza , ale vskutočnosti to bola matka , na ktorú sa hneval . Nemala právo ho vtlačiť do rodiny týmto spôsobom . Veď v nej prakticky bol už predtým . Takto zradiť pamiatku otca  ,pomyslel si Brooklyn .   Jediná vec , ktorá ho robila šťastným bola Aline . Bývala o dve ulice ďalej a tak si povedal , že domov ešte počká. Odbočil opačným smerom akým chodil zvyčajne a vydal sa smerom  k jej domu . Aline bývala v podobne stavanom , v akom býval aj on . Ale jej bol krikľavo červený a vyčnieval aj cez noc , čiže nikdy nezablúdil. Jej izba bola na samom vrchu s oknom v tvare trojuholníka. Svietilo sa . Aline nikdy nespí , pomyslel si . Chcel ju troška vystrašiť tak namiesto toho aby jej prezvonil na mobil zobral z jej záhrady za hrsť kamienkov ,napriahol sa a hodil ich do okna.  Kamene sa so škripotom odrazili od skla . Dlhých päť sekúnd sa nič nedialo až nakoniec v okne uvidel čiernovlásku jeho snov. Otvorila ho a pozrela sa s rukou pri čele a rozhliadala sa po okolí. " Ktorá chorá hlava si tu v neskorej noci nevie dať rady ?" Tázavo pohľadom prešla cez Brooklyna ako keby tam nebol a naďalej sa pozerala do diaľky akože si ho nevšimla .

"No tak Aline," povedal , a musel sa usmiať" to som ja, ty hlúpa" 

Konečne ho akože až teraz zaregistrovala,a venovala mu pohľad plný pobavenia.

"Freymont , si priehľadný vo všetkom čo robíš, tušila som , že ked niečo vyvedieš, skryješ sa umňa."  povedala a venovala mu odzbrojujúci úsmev z ktorého šiel do kolien.

"Ako vieš , že som niečo vyviedol ?"

"Si predsa Freymont nie ? Plus hukot auta a hlasité údery asi nebola miestna skupina protestantov, nepodceňuj ma."

To donútilo Brooklyna sa usmiať." Som dnes v tvojej spoločnosti výtaný?" Spýtal sa.

Prehodila si vlasy a napodobnila jej povrchnú  spolužiačku ." No poď sem , pobav ma Freymont." 

Zajtra v škole budem opäť spať . Prebleslo Brooklynovi hlavou .

Utečenec smrtiWhere stories live. Discover now