Utečenec smrti

Lies

Aline
Rodičia boli stále na Bahamách a nemali ani najmenšie tušenie , čo sa dialo doma . Aline si to razila smerom k nemocnici. Vo vchode si spomenula opäť na Jesseho a odhodlane šla na recepciu .
"Hľadám Brooklyna Freymonta ."
Zvučne povedala pani za pultom .
Mala brčkavé vlasy a veľké modré oči , mohla mať tak tridsať . Milo sa usmiala .
"Aj Vám prajem pekný deň, prajete si ?"

Aline prevrátila oči .
"Hľadám Brooklyna Freymonta ." Zopakovala o niečo hlasnejšie .
Úsmev zo ženinej tváre pomaly zmizol ale hneď ju nahradil nový , neprirodzenejší. Narovnala sa na svojej stoličke .
" Ospravedlňujem sa, ale pán Freymont dnes neprijíma návštevy , jeho stav sa zhoršil a...." vypadala, že sa pozerá do obrazovky počítača . " A upadol do kómy ."
Aline zalapala po dychu . "Do kómy ? Ale ...ale veď predsa včera bol ešte úplne v poriadku ." Neveriacky pozrela na sestru za pultom . Výsačka na jej prsiach hovorila , že sa volá Danny.

"Uhm , hej ...Dann" začala otrávene . Danny sa na ňu usmiala ešte milšie ." Môžem ho aspoň vidieť ? To sa predsa môže , ked je človek v kóme ." Dodala .

"Mám svoje pokyny slečna." Opäť sa usmiala ."Prajem pekný deň." A už jej nevenovala pozornosť .

Aline prešlo sklamanie . Predstavovala si , že ju nejako presvedčí ,ale Pani Danny jej prišla prihlúpo milá a nedostupná rozumnej konverzácii .

Buzz

Stál na okraji útesu a pozeral sa smerom dole do vody . Tiekla rovnako rýchlym prúdom ako vtedy pred dvoma rokmi.  On prežil , musel prežiť .  Rozložil obsah ruksaku a začal stavať stan .

Bonnie

Už dva roky sa nevenovala svojej práci psychologičky. Smrť jej manžela ňou psychicky otriasla natoľko , že sa občas bála , či sama sebe nieje pacientom. Buzz sa o domácnosť staral peňažne a ona tu bola pre deti . Fungovali , nejako .
Nie že by sociálne nežila , ale prestalo ju baviť chodiť medzi spoločnosť , kde sa pozerala na povrchných priateľov , ktorí predstierali súcit a priateľstvo.

"Buzz? Začínaš mi naháňať strach , už dva dni si nebol doma , je všetko v práci v poriadku ?"
V telefóne počula len tichý skoro nepovšimnutelný povzdych .
"Buzz?"
Jeho odpoved znela unavene.

"Bon , je to niečo ako služobná cesta , proste som s klientom na pohovore , a je to dlhý proces, pán bol taký milý , že ma tu nechal prespať , aby som nemusel chodiť každý deň tou dlhou cestou , musím ísť pa."

"A kde vlastne.." Zložil .

Položila telefón . Jeho správanie taktiež nabralo obrat. Niečo sa deje .

"Mami?" Ozval sa Jesse z kuchyne . " Musím ti niečo povedať ."

Mary, večer

Išla akurát s kamarátkami domov keď prechádzali okolo nemocnice . Zrazu pocítila nával ľútosti nad svojim bratom . Nemohla ho ani navštevovať . On a Jesse boli pre ňu stĺpmi jej sebavedomia. Jesse jej často pomáhal s úlohami a vedel prakticky poradiť v hocičím ,a vždy si vedel nájsť čas na svoju malú sestričku ,milšieho chlapca asi nepoznala . Brooklyn bol ten typ súrodenca ,čo sa doma nezdržiaval často , ale vždy , keď tam bol , svoj voľný čas venoval len jej. O Mary si všetci mysleli že zaspí už o deviatej večer a ledva otvorí oči na druhý deň ráno o šiestej keď vstáva do školy ,ale to bola lož, vždy keď počula o jednej ráno zámku na dverách otvorila prudko oči a čakala , kedy jej brat príde do jej izby . Viedli spolu zmysluplné konverzácie do tretej rána , Brook vedel pochopiť jej malé rozbolené srdiečko Trápiace sa kôli hlúpym spolužiakom ktorým sa páčila . On a Jesse . Nemať ich dvoch , nie je vyspelosťou vo svojom veku tam kde je. Bola vďačná ,a preto ju bolelo , že jeden z jej súrodencov je v nemocnici s vážnym úrazom .

Prešli cez New avenue a tam sa všetky rozlúčili . Ešte nikdy takto nešla neskoro domov . Bola už tma a ona si uvedomovala že mama jej dá poriadnu prednášku ked príde domov.Mala na sebe svoju fialovú bundu,ktorá v noci nápadne svietila. Cesta bola plná tmy lebo cez túto ulicu nikdy neprenikalo mesačné svetlo a lampy sa neobťažoval nikto opravovať . Poznáte ten pocit keď sa bojíte a presne vtedy je každý zvuk intenzívny a podozrivý ? Presne teraz sa to deje . Povedala si sama pre seba Mary . Neustále sa obzerala za seba lebo mala pocit , že ju niekto sleduje . Kamarátky už neboli ani v dosahu jej dohľadu . Začala sa báť .