Utečenec smrti

Random

Bonnie

Sedela za kuchynským stolom a nevidala zo seba ani slovo, drahý ročník  , ktorý si nechávala na špeciálnu príležitosť  bol odpitý a ona sa rukou pohrávala s pohárom . Uprene pozorovala jeho dno v ktorom si práve teraz predstavovala všetky klamstvá , ktoré práve vyplávali na povrch . Napila sa.  Už veľmi dlho nesiahla po fľaši,veľmi dlho , nebola ten typ, no dnešok ju dostal za tú pomyselnú hranicu a ona sa musela napiť . Toto nemôže byť pravda . Buzz jej pravdepodobne klamal .

Jesse sedel opretý o kuchynskú linku a v tvári mal nečitateľný výraz, aký mal vždy , keď úprimne premýšľal .
Dnes ked prišiel Jesse s obálkou v ktorej našla Bonnie manželov svadobný prsteň . Chvíľku nerozumela prečo jej syn chce ukázať jej vlastný snubný prsteň . Potom jej došlo že toto nebol jej .
Zrazu si začala premietať všetky tie dni , kedy dúfala , že by bolo vobec možné ,aby bol Eden nažive.
Teraz to už konečne pochopila , a jej city voči Buzzovi ešte zosilneli, očividne neprestal pátrať po svojom najlepšom priateľovy a nevzdal sa nádeje , a poza jej chrbát ,aby jej neurobil predčasné starosti sa vydal do Elderwoodu , muselo to tak byť.
Položila pohár na stôl a vstala.

Brooklyn , pred šiestimi mesiacmi

Kráčal chodbou , zamyslený, opäť ponorený do myšlienok . Čosi tomuto životu chýbalo ,pomyslel si .
Žeby otec ?
Strata otca ho neustále bolela a on vďaka smútku púšťal svoje city k vode a pustil dovnútra ten chlad,temno, ktoré bolo niekde tam vnútri .
V priebehu niekolkých mesiacov sa z Brooklyna stal niekto úplne iný,človek , ktorý na priateľov a rodinu myslel na prvom mieste, ktorý mal priateľov už len za svoj pozitívny prístup , ktorý s každým vychádzal ,sa zmenil v negatívneho temného chlapca , čo odmietal vpúšťať si niekoho bližšie k telu .
Až na ňu.
Z myšlienok ho vytrhol prudký naraz do hlavy .
"Dávaj pozor ,idiot." Rozhorčene povedala.
On sa na ňu pozrel.
Oči ,avšak momentálne boli zamračené ,naňho upierali namosúrený pohľad .
Filmové klische bolo na mieste . Bola krásna . Á , už si spomenul , Aline Sandersová , nebola jeho ročník , bola staršia. Nedostupná princezná ju volali v Brooklynovej triede. Nikdy o nej nepremýšľal nejako hlbšie ,ale páčila sa mu vždy .
"Hups,moja chyba." Posmešne odvetil.
Prevrátila oči spôsobom , ktorý v ňom rozprúdil krv a pretlačila sa cez dav žiakov popriňom.
"Deti." Započul Brooklyn ešte , ako sa Sandersová vzďaľovala. Pousmial sa, príjemné spestrenie dňa.
Neskôr toho dňa ju pustil z hlavy a venoval sa štúdiu. Teda venoval ako venoval , pozeral von oknom v triede napustenej puchom z tridsiatich ľudí sediacich za lavicami.
Ani sa nenazdal a už bol na ceste smerom domov , keď ju uvidel ,ako kráča s jej kamarátkami k ...prekvapivo svojmu domu...ktorý bol prekvapivo blízko toho jeho . Zrazu pocítil nutkanie za ňou ísť a nadviazať na dnešnú situáciu v škole . Ale to mu okamžite prišlo hlúpe . Veď do nej len vrazil . Spomalil krok a sledoval ju ako sa s nimi lúči . O desať sekúnd kráčala sama. Rozbehol sa za ňou. Cestou k nej prešiel okolo vzďalujúcich sa kamarátiek ktoré mu venovali úsmevy . Dobehol ju.
"Ahoj."
Otočila sa. Prekvapený výraz v jej tvári mu dodal na sebavedomí takmer okamžite .
"Och,ty,sleduješ ma?"

"Nie,ale nemohol som si nevšimnúť , že sme susedia ."
Miklo jej kútikmi.
"Ale kľudne mohol,len si ma sledoval."

"Dobre , možno , len som sa chcel ospravedlniť , že som ti dnes skoro spôsobil fraktúru lebky , to je všetko."
Vydal zo seba.

"Tak sem s tým ospravedlnením ."
Ruka v bok.

Bože, vážne nedostupná .

"Čo takto sa prejsť ?"navrhol

Trocha sa usmiala."Počula som o tebe veľa sukničkárskych rečí, čiže viem , kam smeruješ."

Nadvihol obočie .

"Áno? Však ťa môžem aspoň skúsiť presvedčiť o opaku ?"

"Si otravný,vieš to ?"

Usmial sa.