Utečenec smrti

Mind games

Brooklyn:1:22,nemocnica.

Otupene sledoval telku. Len napoly registroval ,čo v nej dávajú. Z pootvoreného okna bolo počuť Lúčne koníky . Monotónnost toho programu čo bežal zapríčinila , že sa Brooklyn pristihol ,ako sa mu pootvorili ústa . Mal by spať . Aj sa mu chcelo ,ale spánok prichádzal pomaly .  Brooklynovi vždy trvalo strašne dlho , než zaspal, do neskorého rána jeho mozog pracoval aj keď telo chcelo odpočívať . Výsledkom boli markantné kruhy pod očami , ktoré mu z diaľky pri pohľade na jeho oči dodávali temnosť.  Zazvonil mu telefón . Normálneho človeka by to prekvapilo , že kto vyvoláva takto neskoro v noci, no Brooklyn medzi normálnych nikdy nepatril a Aline taktiež nie . Chcel sa natiahnuť po mobil , keď tu sa ozvala opäť tá tupá bolesť v hlave . Dočerta.  Chytil sa za hlavu a zatvoril oči. Neskutočne bolestivé impulzy v nepravidelných intervaloch mu udierali na mozog. Bolo to ako keby mal pri hlave z každej strany klinec , do ktorého opakovane agresívne udieralo kladivo. Dovolil si trochu pootvoriť oči a zrazu zbadal , že stojí u seba doma v obývačke. Videl tam matku , ako obíjma na gauči Buzza . Mama k nemu pootočila hlavu a neprirodzene sa usmiala. " Zlatko , Buzz, máme tu votrelca." Povedala , a Buzz sa tiež otočil . Ten istý úsmev sa pohrával na perách aj jemu . " Och , zase ty ? Človek by si myslel , že sa raz konečne domov nevrátiš ." A zasmial sa . Chladný , nepríjemný a ostrý smiech . Mama sa k nemu pridala. Ich krížený smiech sa ozýval v celej obývačke . Buzz so zaklonenou hlavou sa chytal za brucho ,ako keby to , čo práve povedal , bola tá najvtipnejšia vec na svete .  Pomaly stíchol a pozrel sa na Brooklyna . " Nepatríš tu . "  Brooklyn cítil , že sa mu do očí hrnú slzy . To je nejaký omyl ,nie ? Brooklyn nikdy neplače . Za celý svoj život nikdy neplakal. Dokonca ani na otcovom pohrebe nevyronil jedinú slzu . Svoj smútok si vždy odbojoval vo svojom vnútri . Pre neho to bol náznak slabosti ,preukázať tento druh emócie . Avšak , v tomto ...sne ..alebo ako to chcel nazvať ... Plakal... A Buzz s matkou sa zase rozosmiali.  Smiali sa čím ďalej ,tým viac ,prepuklo to v šialené záchvaty , oči sa obidvom pretočili do zadu až im bolo vidieť len bielka a zo spodnej časti začali tiecť pramene krvi.  To bolo na Brooklyna moc . Neveriacky cúval z obývačky . Musí sa odtiaľto dostať preč . Toto nieje reálne .  Cúval .  Pohľad na scenériu pred ním bol neskutočný ,neuveriteľný a zároveň mu nič na svete v tom momente neprišlo reálnejšie . Ako cúval , zrazu do niekoho vrazil . Zdesene sa otočil a uvidel ho . Muža v kapucni . Do tváre mu nebolo vidno a rozprestieral sa pred ním ako čierna hora.  " Kto si ?!" Opýtal sa . Muž mu odpovedal . Ty to vážne nevieš ? Povedal a pomaly si stiahol kapucňu . Díval sa pred sebou na pár modrých očí . Rovný nos , ktorý bol mierne do hora , plné pery a ostro rezané lícne kosti .  Nemohol tomu uveriť . Díval sa na seba.
V hrôze tam stál ešte dve sekundy . Keď so zatvorenými očami po slepiačky bežal ku vchodovým dverám . Musí sa dostať odtiaľto preč.  Táto cvokáreň.  Nahmatal kľučku na dverách a prudko ich otvoril .
Keď otvoril oči . Bol opäť na lôžku v nemocnici . Sklánala sa nad ním blonďavá sestrička . " Panebože , mládenec , ukľudnite sa . Pre sedem božích rán , no tak ." A triasla s ním . Ked uvidela , že sa na ňu pozerá , prestala .

"Chvála pánu bohu." Vydýchla úľavou a vyčerpane sa posadila do kresla. Brooklyn si uvedomil , že je celý spotený a trasie sa.
"Čo sa to stalo ???" Trasúcim hlasom hľadal odpovede .
Sestrička naňho uprela pohľad plný zdesenia a obáv .
" ja ...neviem ..čítala som si noviny keď som z tvojej izby počula krik .  Dobehla som čo najrýchlejšie , ked som zbadala,ako so sebou hádžeš, ako keby si mal nejaký záchvat ,alebo čo."
Nadýchla sa a rýchlo pokračovala . " neustále si kričal ako keby ťa drali z kože. Hádzal si so sebou a neustále si kričal jedno meno."
Brooklyn sa bál spýtať . " Aké meno ?"

Venovala mu ustaraný pohľad . "To svoje."

------//-----
Aline , 1:34
Asi je stále v bezvedomí , pomyslela si trpko . Nespala už tri dni. Malé dávky zdriemnutia za spánok nepovažovala .  Položila mobil na nočný stôl a prikryla sa perinou. Nech je v poriadku . Poprosila.  Ako moc sa len oňho strachovala. Neskutočne ho mala rada . Ten chalan si k nej vedel nájsť cestu tak ,ako ešte nikto . Za svojho života mala už veľa vzťahov , no tento bol iný . Samozrejme , bol to neskutočne atraktívny chlapec, ale to bolo zpočiatku to, čo na ňom neznášala. S hlavou do hora sa niesol po škole ako keby ho nič na svete netrápilo , inokedy zase šiel so sklonenou hlavou a potemneným pohľadom . Prišiel jej na jednej strane veľmi arogantný a sebavedomý a na druhej veľmi smutný a stratený . No ona mu počas ich vzťahu pomohla sa nájsť . Smútil zo straty rodiča , naoko sa tváril , že je veselý , sršal ironickým humorom a predstieranou aroganciou , ale tam vnútri to bolo len stratené dieťa , ktoré sa predieralo životom , ktorý mu nenaservíroval Zrovná koscher menu.  A to, čo sa mu stalo teraz bol len další z nie príliš chutných chodov.
Ten kuchár s menom osud by mal dostať výpoveď , pomyslela si a ďalšie Dve hodiny sa pokúšala zaspať .