Utečenec smrti

Bad feeling

Bonnie, nasledujúceho dňa
Netušila , koľko je hodín , ani ju to netrápilo . Matne si uvedomovovala, že za oknami je deň . Šedá obloha popretkávaná modrými oblakmi sprevádzaná nepravidelnými hrmeniami.  Ležala celý deň v posteli . Prišlo to na ňu opäť . Mala slabú imunitu a choroba si k nej vedela nájsť cestu vždy keď si nedávala Nachvílku pozor . V ruke držala knihu od Stephena Kinga , ale už jej asi hodinu nevenovala pozornosť . Myslela na svojho syna , chcela ísť aj dnes za ním , no choroba ju pripevnila na posteľ . Začínajú sa diať zvláštne veci . Najskôr Brooklyn a teraz aj Buzz . Uvedomovala si , že sa k nemu tieto posledné dni nesprávala najlepšie , ale dúfala , že to chápe , spoliehala sa na to . Čo sa týka jej mentálnej stability, nebola človek , ktorý priveľmi afektoval emócie a nemenila ich ako spodné prádlo ,no každú emóciu , ktorú cítila , dala aj pocítiť . 
Znepokojoval ju jej Buzz . Dnes ráno doňho vrazila vchodbe. Bol na odchode . Ale nebol vo svojom typickom obleku ,ako vždy , ked šiel do práce . Chcela sa ho opýtať kam ide , ale niečo v jej vnútri ju nútilo mlčať , už bez tak mu dala zabrať svojím správaním . Stál tam na chodbe a uprene ju pozoroval , ale prvý krát v živote si uvedomila, že ako keby sa ani nedíval na ňu . Niečo ho trápilo . Bez slova otvoril dvere a zmizol za nimi .

Z myšlienok ju vytrhlo zaklopanie na dvere.

Mary .

" Ahoj cukrík , čo ty tu." Venovala jej jeden zo svojich materinských úsmevov .
Prvý krát jej ho Mary neopatovala.
Čo sa to už so všetkými deje .

"Deje sa niečo zlatíčko ?" Skúsila mama a nechala ,nech k nej jej dcéra dôjde .

Pozrela sa jej do očí , ktoré dokázali roztopiť aj človeka z ľadu. To dievča je ztelesnenie rozkošnosti .

" Mami , musím s tebou hovoriť ...vlastne opýtať sa ťa na niečo ."
Na deväť ročnú mala vždy dospelé názory aj rozumné voľby slov.
Nemala z toho dobrý pocit .

"Tak hovor."

"Som adoptovaná?"
------//--------

Buzz

Šiel tak rýchlo ,ako mu len auto dovoľovalo, nohou tlačil na plyn tak silno , až mu tŕpla noha . Šiel už štyri hodiny. Gps mu na monitore ukazovala , že do cieľa ešte ostáva 2,5 kilometra.

"Si si vážne istý tým , čo mi hovoríš ?" Ozval sa Harryho hlas v telefóne .
"Nieje to len výplod tvojej fantázie ?"
Nie, určite nieje. O takýchto veciach by som nefantazíroval ani keby to mala byť posledná predstava , ktorú by som mal možnosť si predstaviť .

"Hovorím ti Harry , bolo to tam, plus prsteň . Jeho prsteň , on to musel prežiť , alebo o tom niekto vie , a hrá si s mojou hlavou . " , celú cestu ho mrazilo v chrbáte a zápästia mal posiate kropajmy potu.

"Dobre , vybavím si doma veci ,a prídem za tebou zajtra , hneď ako dorazíš ,volaj mi." Povedal stručne Harry a zložil . Buzz vedel , že aj on si uvedomuje závažnosť problému . Niekto vedel , čo on a jeho homosexuálny kamarát pred dvoma rokmi spáchali . Buď ten niekto bol samotný Eden ,alebo niekto , kto bol svedkom . Lenže , jediní svedkovia boli on a Harry . Nedávalo to zmysel . Jediná možnosť ,ako tomu prísť na koreň , bolo sa vydať na miesto , kde sa to všetko začalo , a zároveň skončílo.

Do prekliateho mesta Elderwood.

Jesse, nemocnica
Akurát odchádzal od Brooklyna . Zdalo sa mu , že v horšiom stave ho ešte nevidel . Obrovské kruhy pod očami , ktoré sa mu zvyčajne týčili na jeho tvári , teraz dosiahli nových rozmerov. Sestrička Jesseho neustále upokojovala , že za pár týždňov Brooklyn bude schopný opustiť nemocnicu . Neveril tomu. Pri pohľade na jeho pleť , ktorá bola teraz bledá ,ako krieda Jessemu naskakovala husia koža. V takomto stave si nikdy nepredstavoval , že svojho brata uvidí . Dnes , keď s ním bol , mu začal rozprávať o jeho nočnej more zo včera . Keď o tom rozprával , naskakovali Jessemu zimomriavky , nie ani tak kôli strašidelnosti tej historky ,alebo jej absurdnosti ,ale kôli tomu , akým štýlom mu to Brooklyn hovoril . Bol vystrašený , oči do široka otvorené , dúhovky rozšírené ako keby ho nevnímal tak úplne . Toto nebol jeho brat , ktorého poznal . Nikdy neveril na nadprirozdeno, na hororových filmoch sa len smial a pozeral ich pre zábavu , a netrhlo s ním ani pri "jumpscare-och" , ktoré sa často vyskytovali vo videohrách , ktoré mu dal zahrať . Jesseho to veľmi znepokojovalo . V chodbe smerom k východu z nemocnice vrazil do Aline .

" Hups, prepáč ." Nervózne Sa zasmial a uhol sa jej z cesty.
Chcel pokračovať ďalej , keď naňho Aline prehovorila .

"Ako sa má? Je na tom troška lepšie ?" Nádej v hlase, s ktorou sa spýtala bodol Jesseho do srdca.

"Pomôž mu , je opäť stratený , myslím , že si jediná , ktorá mu môže teraz pomôct ." Trpko sa usmial a odišiel .