Utečenec smrti

Not a regular headache

Brooklyn,
Kráčal dlhou úzkou chodbou . Farba stien mala nádych hnedej a tapeta sa na každom centimetri odlepovala. Podlaha bola dláždená a pri každom kroku sa jeho chôdza ozývala . Dvere na konci chodby boli približne päťsto metrov ďaleko , mali guľatú kľučku . Ako sa tu ocitol ? Prečo tadeto kráča? Posledné , čo si pamätal bola Aline sklaňajúca sa nad ním, alebo to bol niekto iný ? Nemohol s istotou povedať, čo bolo a čo nebolo reálne . Cítil sa grogy. Kráčal smerom ku dverám s pocitom , že to je jediná cesta von . Cesta kam vlastne ? Stále bol od nich veľmi ďaleko . Vlastne už kráčal minútu a dvere sa nepriblížili . Čo to dopekla...? Zbadal, že dvere sa otvorili, za nimi uvidel Svojho otca . Edena. Stál tam vo dverách a čakal , kedy k nemu Brooklyn dôjde . Rozbehol sa . Utekal najrýchlejšie ako to ide, ale stále sa nepohol z miesta . Má predsa šancu uvidieť otca . Znova. Pridal do šprintu. Nepriblížoval sa. Otec stále stál a čakal . Usmieval sa . Brooklyna zaplavila zúfalosť . Čo sa to deje? Za otcom zrazu uvidel tmavú postavu . Mala čiernu kapucňu a nebolo jej vidieť do tváre. Otec sa netváril , že by si niečoho všimol. Stále sa usmieval a čakal na Brooklyna . Ten chcel varovne vykríknuť, no z úst mu nevyšlo ani hlásky . Tmavá postava obmotala ruky okolo otcovej hlavy a trhla s ňou neuveriteľnou rýchlosťou do strany ,zlomil mu väz .Otec spadol na zem ako bábka. Na ústach stále úsmev . Brooklynovi v hrôze padla sánka a pozoroval ako otcove mŕtve telo ležalo pri nohách tmavej postavy.Z ničoho nič , ako keby dostal do nôh ľahkosť sa mohol zrazu hýbať . Šprintom sa rozbehol ku dverám a za päť sekúnd bol dva metre od dverí . Už tam skoro bol ked postava surovo zavrela dvere tesne pred tým ,ako Brooklyn dobehol .

Otvoril oči. Nad sebou videl lampu v tvare kruhu . Presne ako kľučka . Pomyslel si . Uvedomil si , že leží . Prudko sa posadil a pocítil obrovskú bolesť na spánku a na temene hlavy . Neskutočná pulzujúca bolesť .

" Mladý muž, to by som neskúšala,byť vami." Ozval sa hlas po jeho ľavici . Obzrel sa a uvidel , že sestrička v stredných rokoch , výrazným krikľavo červeným rúžom a blond vlasmi sa naňho prívetivo usmieva. Okolo mandľových očí mala markantné vrásky .  " Máte silný otras mozgu . Vlastne by ste ešte nemali byť hore . Zvláštne."

Brooklyn sa zmätene poobzeral po nemocničnéj izbe v ktorej sa nachádzal . Farba stien niesla slabozelený odtieň a polozastreté závesy odhaľovali čiernu noc. Obrátil hlavu v sprievode obrovských bolestí k sestričke . Otvoril ústa no ona ho predbehla.

" Dva dni si bol mimo , mal si tu celkom húf navštevníkov ." Ukázala na stolík po jeho ľavici , kde bola armáda kvetov. A nejaké listy . Pri sklenej váze ležal jeho mobil .
"Tvoji rodičia tu boli každý deň . Hlavne tvoja matka. Tú sme odtiaľto museli pomaly odtiahnuť ." Usmiala sa , ked videla , že ho to očividne potešilo . " Tvoja priateľka ,Aline Sandersová tu pri tebe tiež strávila kopu času ." To je Asi pravda , cítil na sebe jej vanilkový parfém.  " Musíš ešte odpočívať ,ale nevypadáš , že ma poslúchneš." Povedala , ked videla , že sa snaží postaviť z postele . Zatlačila ho naspäť do paplóna keď rukou zavadil o prístroje . " Tak aspoň budeš ležať ,rozumieš ?" Uprela naňho prísny pohľad .
"Asi nemám na výber" monotónne odpovedal Brooklyn a ostal ležať .
" Vedľa teba je ovládač , ak by si sa nudil , zapni si telku." V rohu miestnosti bola na samom vrchu až pri strope pripevnená nie moc lákajúco vyzerajúca televízia .
"Budem vo vedľajšej miestnosti , som tu jediná dnes na nočnej tak prosím , nerob problémy ."
To Brooklyna prinútilo ešte jednu otázku .
"Je tu dnes veľa pacientov ?" Podoprel sa lakťami o vankúš .
"Nie zlatko , len ty a chudák EJ, ale ten ju stále ." Povedala , zobrala si zo stola záznamovú kartu a podišla k dverám .
"Som len cez chodbu od teba , stačí zakričať ,keby si niečo potreboval dobre?" A zmizla za rohom.

Skvelé. Ocitol sa v nemocnici . Pomaly sa mu začal vybavovať ten posledný deň v škole , keď dostal nakladačku od Mathewa. Trpko si spomenul na Curtisa a Lennyho a ich kamenné tváre. Nepomohli mu . Kamaráti . Nečudoval sa im , že mali strach , veď Mathew bol schopný podať si aj štyroch protivníkov naraz, ale mohli sa pokúsiť mu pomôct . Brooklyn by to na ich mieste urobil .
Zahnal myšlienky zrady a pozrel sa na svoj nočný stolík . Najskôr si pozrie správy . Natiahol sa za svojim mobilom . Odomknúl obrazovku a hned uvidel početné správy od rôznych ľudí . Väčšina z nich boli kamaráti ,ktorých naozaj nezaujímalo ,ako mu bolo . Hľadal správu od Aline . Našiel ju hned .

Ležala som pri tebe celý čas ,aj zajtra prídem, uzdrav sa mi Brooklyn :-*
To bolo prvý krát čo mu povedala Brooklyn len tak , sama od seba . S teplom ,ktoré sa mu rozlialo pri srdci si už ani neprečítal zvyšné správy a zapol telku . Cítil , že bolesť akosi pominula . Bolo neskoro v noci. On ,sestrička a šialený pacient. Pokrútil hlavou nad touto zvláštnou kombináciou .