Utečenec smrti

Only madman will understand

Buzz,  19:25

Kráčal lesom , ruksak sa mu hojdal zo strany na stranu a baterkou si svietil na cestu pred sebou . Bola nerovná , a čistou nahodou pršalo , nohami sa boril každým krokom šmykľavým terénom . Prečo mám ohľadom Tuckera ten pocit? Spýtal sa sám seba. Chlapík vedel priveľa informácii na to , aby jeho slová boli výplodom náhody . Harry hovoril ,že si o Tuckerovy urobí "research" ako to nazýval .Lenže v tomto prekliatom meste nebolo signálu . Žiadny internet nikde . Vtedy pred dvoma rokmi sa mu tieto fakty zdali neuveriteľne príhodné ,avšak teraz cítil , že mu to karma vracia . Ako dlho si myslel ,že mu táto fraška vydrží ? Popravde , čakal dlhý , hodnotný život ktorý chcel stráviť s Bonnie . Ale vždy mal pochyby ,čo ak to Eden prežil ? Telo sa predsa nikdy nenašlo .  Keby bol v ten večer trošku precíznejší a uistil sa že Eden je mŕtvy , no zápal adrenalínu ho nútil konať ukvapene, plus on Eden skočil z útesu , nemohol nič robiť ...
Musí prísť na koreň tejto záhady . Jednoducho musí . Zráznil krok a pokračoval smerom k miestu činu .

Brooklyn ,toho istého času

Som šialenec ?
Určite niesom
Ale predsa si zabil svojho otca .
Čo? Nie , to bol predsa muž v kapucni .
Ale pod kapucňou si bol ty .
Ale to bol len sen!
Naozaj ?
Neviem.
Otvoril oči . Ležal na lôžku a cítil , že chrbát má spotený . Nemohol to po ležiačky vydržať . S obrovskými bolesťami v hlave sa postavil z postele . Striekačku si opatrne vytiahol z ruky a položil nohy v sede na zem. Pozrel sa smerom ku dverám . Zlovestné ticho , ktoré sa nemocnicou ozývalo celý týžden prehlušoval len televízor . Pomaly vstal a podišiel k dverám . Pozeral sa na dlhú chodbu so zlatou podlahou a bielymi stenami . Na jej konci boli na stene šedé hodiny . Tikajúci zvuk sa ozýval po chodbe a s každým úderom mu udieral do hlavy . Zvláštne mu to pripomínalo ten sen kde videl svojho otca umierať . Pokúsil sa prestať na to myslieť . Vykročil smerom dopredu. Pozdĺž chodby boli samé dvere, kde odpočívali pacienti . No on vedel , že tu bol len on , sestrička , a blázon .
Celý týžden pokojne sedel a predstieral , že spolupracuje . Ale vedel , že so sestričkou nieje niečo v poriadku , vždy , keď mu priniesla podnos, na tvári mala zvláštny výraz, neprirodzene sa usmievala. Ked jej niečo povedal, rozosmiala sa ,ako keby bol veľmi vtipný , pritom šlo o jednoduché odpovede ktoré nemali s humorom nič spoločné.
Zvláštne mu to pripomínalo ten sen , kde sa jeho pestún a matka smiali v obývačke a namiesto očí mali bielka . Vtedy si uvedomil , že niečo nieje v poriadku , a ona nieje normálna sestrička . Dialo sa tu niečo nadprirodzené. Zo začiatku tomu nemohol uveriť , avšak posledné udalosti ho prinútili prehodnotiť svoj postoj k nadprirodzenu.
Preto sa rozhodol hovoriť s typom človeka , o ktorom si myslel , že len on dokáže pochopiť niečo , čo nesúvisí s realitou. Blázna .

Jesse

Matka už spala v obývačke ,aj Mary . Buzz nebol už dva dni doma. Teraz bola tá príležitosť . Prešiel cez obývačku do manželskej spálne . S nepríjemným škripotom otvoril dvere . Rýchlo sa obzrel na mamu v obývačke . Nepohla sa . Chvalabohu . Pomaly vošiel a zavrel za sebou dvere . Nebol to jeho štýl . Jesse vedel , že priveľká zvedavosť nenosí šťastie ,lenže on si nemohol pomôct . Porozhliadal sa po izbe . V strede miestnosti bola pri stene veľká manželská posteľ , po jej ľavici bolo veľké zrkadlo a vedľa neho skriňa . Buzzova skriňa . Pokial Jesse vedel , tak tam si Buzz schovával svoje osobné veci . Jeho svätyňa . Pochyboval , že dokonca matka mala prístup K tejto skrini. Otvoril ju . Na mnohých poličkách videl mnoho dokumentov ,zväzkov ,prehrabával sa snáď vo všetkom , všetko sa týkalo len Buzzovej právnickej práce . Nič , čo hľadal . Dopekla , kde to má. Zanadával . Prehrabal celú spálňu . Obálku však nenašiel . Prisahal , že keď mu ju Buzzovy v ten večer pootvorenú dával , zazrel prsteň . Naštvaný vyšiel z izby .
Zacítil potrebu ísť na záchod . V kúpeľni si rovno hodil sprchu a hľadal uterák . Podišiel ku kope naskladanej na sebe. Ako prechádzal okolo umývadla, pošmykol sa. Len tak tak sa zachytil rukou o umývadlo ale aj tak nohou zhodil kopu uterákov . Zosypali sa na mokrú zem . A vtedy to uvidel . Po tou kopou bola obálka . Predsa len má šťastenu . O necelých pať minút s ňou sedel na svojej posteli v izbe . Pomaly ju otvoril . Bol v nej len papier , žiadny prsteň , pocítil sklamanie . Pozrel sa , čo na papieri stálo , ešte v ten deň ostal zmätený .