Stay with me please! ✔ [DOKONČENÉ]

1

,,Milujem ťa." usmiala sa na mňa. ,,Ja milujem vás." usmial som sa a pohladil ju po brušku. 3 mesiac tehotenstva a stále je krajšia a krajšia a ja ju stále milujem viac a ešte viac. Len to čo som urobil ma najviac serie. Stalo sa to presne pred týždňom. Musím sa jej priznať, ale určite to nebude teraz. Keby som len neoslavoval narodeniny s chalanmi. Nikdy mi to neodpustí. Sedeli sme na gauči a pozerali film. ,,Honey?" pozrel som sa na ňu. Spala. Bola krásna. Vzal som ju na ruky ako princeznu. Vlastne je to princezna, ale moja. Teším sa na našú malú princeznu ale malého futbalistu. Vždy som si predstavoval Elli z tehotenským bruško. No v realite je krajšia ako v mojom sne. Myslel som si že sa o mňa stará iba preto, lebo bezomňa by bola stratená a nemala by ísť kam. Ale ona ma milovala, mala ma rada a ja som jej ublížil. Položil som ju na posteľ. ,,Milujem vás." pobozkal som ju na čelo. Usmiala sa a pomrvila sa. Zišiel som dole aby som upratal. Uvaril som nám obed. Čudovali by ste sa, ale Ell spí 3 až 4 krát za deň. Spí za dvoch a aj je. Po izbe sa rozozvúčil zvonček. Išiel som otvoriť. ,,Ty?!" vyvalil som na ňu oči. ,,Áno." vystrela ruku. Až teraz som si všimol že v ruke drží. ,,Čo to je?" behal som očami raz na obálku a raz na ňu. ,,Pozri si to." dala mi to do ruky. Otvoril som obálku. ,,Gratulujem si otcom." pohladila si bruško. ,,Veď sme s-spolu nespali." krútil som hlavou. ,,Ale čo si nespomínaš?" prsom mi prešla po hrudi. ,,Nie a nedotýkaj sa ma." odhodil som jej ruku. ,,Miláčik no taak." pritiahla sa ku mne. ,,Odíď." skríkol som. ,,Budeme ťa potrebovať. Ahoj zlato." pobozkala ma. Odtiahol som sa. Zavrel som dvere a išiel späť do kuchyne. Navaril som a išiel som zobudiť Elli. Keď som bol pri dverách počul som vzlyky. Pootvoril som dvere ,,Ahoj. (Smrkla si.) Môžem k tebe prísť?" ,,Bývať." ,,Potom ti to vysvetlím." utrela si slzy. ,,Ďakujem." Mobil odhodila na posteľ. ,,Zlato čo sa deje?" vošiel som k nej. ,,Vypadni!" skríkla a ešte viac sa rozplakala ,,Č-čo sa deje?" ,,Nezmenil si sa! Si stále taký istý hajzel." hodila po mne zohlavok. ,,Nechápem o čom vravíš." fakt netuším. ,,Takže ja niesom jediná, ktorú si nabúchal. Gratulujem budeš dvojnásobný otec. Si šťastný? Hej lebo ja nie!" začala si hádzať veci do tašky. ,,Nie, to nieje môje dieťa." pohladil som ju. ,,Pusť ma! Neverím ti ani slovo. Ja krava som ťa milovala a ty? Mohla som si to myslieť a keby sa male narodilo ušiel by si. Lebo ty nikdy nebudeš ľúbiť! Neľúbiš ma. Priznaj si to!" rozplakala sa. Bolí to. Bolí to pri srdci. Sklamal som ju. Prišiel ten deň. Mal som jej to ja povedať. Ale to dieťa moje nieje. ,,Ja ťa milujem. Ver mi. Milujem vás." objal som ju. ,,Je koniec." smrkla. Z prstenika si stiahla obručku. Dala mi ju do ruky. ,,Zbohom!" povedala. Stál som tam ako stĺp, zatiaľ čo pred očami mi zmizli moje lásky. Keď som sa spamätal utekal som za ňou. ,,Elli." kričal som. Keď som vyšiel von už odfrčala preč. Išiel som si rýchlo po kľúče od auta. Kam ju hľadať? Chalani. Rýchlo som sa vydal na cestu. ,,Čaute chalani nieje tu Elizsabet?" zo slzami v očiach som sa spýtal. ,,Sorry Lucas, ale dnes sme ju ešte nevideli." povedal Harry. ,,Nevadí." usmial som sa. Myslím že to vyzeralo ako úsmev ,,Stalo sa niečo?" vyzvedal. ,,Potom ti to neskôr vysvetlím. Ahoj." posledná možnosť. Jonatan. Ak nebude tam tak som stratený. Zaklopal som na dvere. ,,Ahoj Jonatan nieje tu Ell?" spýtal som sa z nádejou že tu je. Ak tu nebude ja asi umriem.

Táákže prvá časť. Možno kratšia, ale snáď ste spokojný.