Stay with me please! ✔ [DOKONČENÉ]

14

Časový posun...
O mesiac...
,,Budeš nádherná." usmiala sa na mňa Mariana. Pozrela som sa do zrkadla. ,,Dalo by sa to ešte tošku zväčšiť aby si nebolo vidieť bruško?" usmiala som sa na Janet. Prišla ku mne a okolo pása mi začala zväčšovať šaty. ,,Troška to zväčšíme a bruško zmizne." usmiala sa. O týždeň máme svadbu. Už sme všetko naplánovali. Teda nie všetko, ale väčšiu časť z toho. ,,A už máte všetko naplánovane?" spýtala sa Janet. ,,Ešte všetko nie, ale väčšiu časť už áno. Marry podaj mi kabelku prosím." usmiala som sa. Už si zvykla že jej vravim Marry. Podala mi kabelku a ja som z nej vytiahla obálku. Podala som ju Janet. Nechápavo sa na mňa pozrela. ,,Otvor ju." zasmiala som sa. Z radosťou ju otvorila. ,,Čo to je?" ,,Pozvánka." pre zmenu povedala Mary. ,,A-ale to ja prijať nemôžem." krútila hlavou. ,,Ty musíš." zasmiala som sa. Objala ma. ,,Ďakujem." usmiala sa. ,,No čo s tebou narobím." zasmiala som sa. ,,Pozývam vás na horúcu čokoládu zo šľahačkou." povedala som. ,,Choď sa vyzliesť a možno pôjdeme." zaškerila sa Marry. Vošla som do kabínky a pomaly si vyzliekla šaty....
,,A rozlučka bude kedy?" zasmiali sa baby. ,,Kedy si poviete, ale ja iba z džúsom keď sa nemôžem ani opiť." zasmiala som sa. Zvonil mi mobil. ,,Áno láska?" ,,Kedy mi prídeš už konečne?" povedal detským hláskom Lucas. ,,Neboj do hodinky som doma. Ľúbim ťa pa." cmukla aom do telefonu a vypla hovor. ,,Snúbenec sa o nás bojí." odula som spodnu peru. ,,Tak to by sme mali ťa mu vrátiť." zasmiala sa Mariana. ,,No to teda hej. Lebo by plakal potom." zasmiala sa Janet....
,,Som doma." povedala som udychčane. Mať také veľke bruško a ísť hore schodamy je zabiják. ,,Láska konečne." pobozkal ma Lucas. Vyzliekla som si kabát a išla do obývačky. Sadla som si na gauč. ,,Láska prosím donesieš mi vodu?" zakričala som na Lucasa. ,,Sama si zájsť nevieš?" povedal podráždene. ,,Tak prepáč." povedala som mu. Vôbec sa mi nechcelo postaviť. Chytila som sa stola a opierky a snažila sa postaviť. ,,Och joj." povzdychla som si. Naliala som si do pohára vodu a sadla si na stoličku. Akurát niekto zazvonil. Zavrčala som. Šuchavými krokmi som sa presunula k dverám a otvorila ich. Stál tam Michael. ,,Ahoj zlato." zasmiala som sa a objala ho. ,,Ti to trvalo." zasmial. ,,Tak prepáčte že som tehotná a vážim najmenej 100kíl a nedá sa mi rýchlo chodiť a ani sa chýbať." povedala som hlasno aby to počul aj Lucas. ,,Kde je Luke?" spýtal sa keď sme ai sadli. ,,A čo ja viem? Najprv chce aby som prišla domov a keď prídem tak sa správa hnusne a ešte aj zmizne." naštvane som povedala. Voda ostala v kuchynu. Povzdychla som si. ,,Čo sa deje?" spýtal sa Michael. ,,Milačik buď taký dobrý a zahdi mi pre vodu alebo mi pomôž postaviť sa." usmiala som sa. ,,Počkaj zajdem ti pre ňu." usmial sa a išiel pre vodu. Doniesol mi ju, ja som sa na neho ďakovne usmiala. Rozhodli sme sa pozerať TV. Michael si sadol. Ja som si hlavu položila na jeho kolená a ľahla som si. Jednou rukou ma hladil po vlasoch a druhou po chrbáte. Normálne som zaspávala, ale vyrušil ma hlas. Lucasov hlas. ,,Nahradzuje ti mňa?" pokrčila som ramenamy a chytila Michaela za ruku. ,,Ahoj bracho." pozdravil ho Michael. Kývol mu rukou a sadol si do kresla. ,,Milačik budeš taký dobrý a donesieš mi vodu?" ,,Nemáš nohy?" zamrmlal Lucas. ,,To som sa nepýtala teba." zavrčala som. ,,Jasne." povedal Michael a postavil sa. ,,,Čo ti zas je?" ignoroval ma. ,,Lucas." otočil hlavu na mňa. ,,Tebe čo zas je?" zdvihol prave obočie. ,,Nič." pokrútil hlavou. ,,Tak sa somnou rozprávaj normálne." ,,Nemám nato dôvod." skrikol. V bruchu som cítila bolesť. Veľkú bolesť. Chytila som sa za bruško. ,,Ááu." začala som kričať. ,,E-el čo čo sa deje?" prišiel ku mne Lucas a potom aj Michael. ,,Musí ísť do nemocnice." povedal Michael. Lucas ma chutil do náručia a išiel somnou do auta.....

Hi pípl :D normálne som bola bez wifi 3dni a napísala som toto :D kedže som na "dovolenke" u babky a wifi ide úplne top :D nemám k tomu koment. Proste som zas nespokojná zo sebou... Snáď sa páči :)