Stay with me please! ✔ [DOKONČENÉ]

4

,,Ona je v Paríži. Zapnite rýchlo telku." Harry dobehol k chalanom. Zapol program. ,,Dostali ste sa z okresného kola do svetového. Čo vás k tomu dotiahlo?" spýtala sa reportérka. ,,Tancovala som ako malá a tiež sa mi podarilo dostať sa do celosvetového kola, ale týždeň pred tým som mala menšiu nehodu a tým pádom som nadobro skončila s tancovanim." usmiala sa. Bola tak krásna. ,,Dozvedeli sme sa že ste vo 4 mesiaci tehotenstva ako to prežívate?" ,,Som šťastná. Chcem byť ta najlepšia mama." hrdo sa usmiala. ,,A váš priateľ?" ,,Je tiež rád a veľmi." jej úsmev sa rozžiaril ešte viac. ,,A je tu s vami?" ,,Nie, nieje. Je doma v Londýne a snáď nezabudol." ,,A môžeme vedieť jeho meno?" ,,Až tak moc otvorená niesom." zasmiala sa. ,,A už viete pohlavie?" prikývla hlavou. Ona vie pohlavie? A ja nie? ,,Kedy letíte späť do Anglicka?" ,,Zajtra večer. Musíme trénovať." ,,Tak držíme vám palce." usmiala sa. ,,Tak toto bol rozhovor z učiteľkou  tanečného krúžku Elizsabet Swann. To bruško jej pristane. Pozdravujeme hrdého otecka." ,,Vidíš priznala sa k tebe." zasmial sa Thomas. ,,Hrdý otecko." zasmial sa Michael. ,,Som zmätený." ,,Mal by si jej zavolať." podal mi telefón Harry. ,,Vieš kedy až zajtra. Musím si všetko premyslieť. Tiež niesom najlepší v ospravdlňovaní." zasmial som sa. Ja neviem čo sa somnou deje. Som iný. Vymenený, dobrý, milý a hlavne mäkký. Postavil som sa z gauča a bez slova odišiel. Kam ísť? Lucas choď domov! Máš El. Ozvalo sa múdre vedomie. Išiel som domov. Ako som odomýkal dvere na zemi som si všimol škatuľu. Lapil som ju a obzeral. Zaujímavé. Bolo tam Bellino meno. Keď som odomkol, kľúče som hodil na komodu. Sadol som si na gauč a otvoril balík. Bol tam list.
,,Ahoj Bell. Videl som ťa v televízore. Si nádherna ako bola tvoja mamina. Tak veľmi mi je ľúto čo som ti urobil. Kiežby sa dal vrátiť čas. Napravil by som všetko a žili by sme ako šťastná rodinka. Tvoj úsmev, tvoje oči. Si presne ako ona. Teším sa že budem mať vnuka alebo vnučku. No viac ma mrzí že ju/jeho nikdy neuvidím. Gratulujem ti. Snáď ti ten chalan nezlomí srdce. Rád by som ťa videl naživo. Viem sám že to nieje možné. Nebol som pri tebe keď si zmaturovala, ale chcel som tam byť. Veľmi. Ako by som najradšej vrátil čas. Keby som to vtedy neublížil. Keby som sa neopil. Keby bolo keby, boli by sme všetci v nebi. Prepáč mi to!
Tvoj otec :)
My budeme šťastná rodina! Len vymyslieť plán. Išiel som do kuchyne. Otvoril som chladničku. Nič v nej nebolo. Nečudujem sa. Objednal som si pizzu. Zobral som si sivé teplaky a išiel sa osprchovať. Akurát som si obliekol tepláky a zazvonil zvonček. ,,Koľko to... Jonatan?" spýtal som sa prekvapene. ,,Čakal si niekoho iného?" spýtal sa. ,,Pizzu som čakal. Čo by si chcel?" ,,Išli sme okolo tak som ťa prišiel skontrolovať či žiješ." uchechtnul sa. ,,Žijem." zasmial som sa. ,,Rád by som ostal, ale v aute ma čaká tehotná žena a ta keď sa nasere tak to je masaker." zasmial sa. ,,Tak čau." povedal a odišiel. Zavrel som dvere a išiel sadnúť do obyvačky. Akurát som si sadol a zazvonil zvonček. ,,Really?"

Zapol som si televízor. Akurat boli udalosti zo sveta. ,,Dnes podvečer havarovala lietadlo z Paríža do Londýna. Podľa zistení na palube bola tehotná žena. Podľa informácii vraj ide o talentovanú tanečnícu Elizsabet Swann a jej tanečnú skupinu. Nieje to isté. Viac informácii sa dozvieme neskôr." zrútil sa mi svet. Ako je možné že váš život sa dokáže zmeniť behom sekundy? Prečo som to dovolil? Mal som umrieť radšej ja. Prečo je život tak krutý? Bol som v takom šoku že som ani neplakal. Až po chvíľi mi došlo čo sa stalo a ja som sa rozplakal ako malé dieťa čo stratilo svoju obľúbenú hračku. Čo budem robiť? Ako budem žiť? Zazvonil mi mobil....

Na dnes taká kratšia kedže ja sama neviem čo písať a vôbec mi to nejak nejde. Nič ma nedokáže naštartovať. Možno cez víkend bude nová časť uvidím :) Snáď sa páči