2

2.2K 124 1
                                    

,,Ahoj a nie, nieje tu. Stalo sa niečo?" spýtal sa. ,,Áno stalo. Potom ti to vysvetlím. Musím ísť. Ahoj" zmizol som skôr ako stihol niečo povedať. Zobral som mobil. Miláčik❤. Vytočil som ho. Nebrala. Čo som si mohol myslieť? Že mi to vezme?! Argh! Idem za Larou či Lorou?! To je jedno ako sa volá.
,,Ahoj Lucas. Vedela som že si to rozmyslíš. Koho by to bavilo pri tej štetke. Ako sa to volá? Och áno Elizsabet." zákerne sa usmiala. Pritlačil som ju ku stene. ,,Takto o nej hovoriť nebudeš jasne?" snažil som sa nekričať. ,,Veď dobre, ale priznaj si to. Chýba ti dobrý a tvrdý sex. Čo s ňou nemáš." šepla mi do ucha. ,,Ak ma chceš len dráždiť nepomôže ti to! Som dosť naštvaný. Ty pekne pôjdeš za ňou a vysvetlíš jej to. Je mi jedno ako sa s ňou spojíš, ale povieš jej pravdu!" skríkol som. ,,Dobre. To dieťa nieje tvoje. Chcem vás len rozdeliť, ale zajtra sa s ňou stretnem. Všetko?" Zaujímave že súhlasila. ,,Dobre čau." povedal som a buchol dverami. Len ju nájsť. Kde by len mohla byť?
Pohľad neznámej slečny...
Si myslí že ja docupitam k nej a poviem jej že to dieťa nieje jeho? To si len myslí. Zo života mu urobím také peklo. Vyťiahla som ntb a zapla FB. Do vyhľádavania som dala jej meno. ,,Ahoj Elizsabet. Tu je Lora. Lucasova kamarátka. Mohli by sme sa zajtra stretnúť?" ani nie za 5minút mi odpísala. ,,Kto si? Čo odomňa chceš?" ,,Potrebujem sa s tebou porozprávať. Zajtra vo Vegasu o pol3? :)" už sa teším ako vám zničim život. ,,Budem tam. Ahoj." žiadni smajlik? Ja taká milá osôbka jej tam dám smajlíka a ona nič? Ok neriešim. Idem rýchlo ešte do zlatnictva.

Elizsabet's pov...
Sú 2 hodiny. O pol hodinu mám byť vo Vegase. ,,Marry mohla by som si prosím požičiať auto?" vykukla som zpoza dverí. ,,Aggr! Mariana nie Marry kapíš to?" dvihla pravé obočie. ,,Áno." ,,Môžeš." usmiala sa. Mám ju rada za to že vôbec nevypytuje kam idem. Myslím že som ju potešila keď som sem prišla. Prišla bývať na trvalo. Nájom jej budem platiť. Vediem krúžok, našla som si brigádu v ďalšom tanečnom krúžku kde zastupujem učiteľa, ktorý teraz momentálne je na PN. (Práce neschopný). Sedím pri jednom stole vo Vegase. Je pol3. ,,Ahoj ty si Elizsabet?" spýtala sa ma blondínka. Tu poznám. Včera bola za Lucasom mu oznámiť že čaká s ním bábo. ,,Áno, to som ja. O čom si chcela hovoriť?" prisadla si. ,,Včera bol u mňa Lucas po tom čo si odišla a požiadal na aby som ti povedala pravdu." usmiala sa. ,,Myslím že už ju viem." ,,Ale nevieš všetko. Keď prišiel ku mne bol vysmiatý od ucha k uchu a povedal mi že sa ťa konečne zbavil." usmiala sa. Bolo mi do plaču. Ako mi toto mohol urobiť? Ako? ,,Požiadal ma o ruku." ukazala mi pravú ruku. Na prsteníku mala prsteň. ,,Všetko?" spýtala som sa zo slzami v očiach. ,,Aby si vedela Lucas je môj a vždy bude ti mrcha. Ahooj." zamávala mi a zmizla. Vten moment som bežala na WC-ká. Vyvraciala som obsah včerajšieho obeda. Vyplachla som si ústa. Pozrela sa do zrkadla. Už tam nebola ta vysmiata Elli, ktorú nič nerozhodilo. Bola tam ta nová Elli. Sklamaná z lásky, zo života. Pohladila som si bruško. ,,Láska moja ešte že mám teba." a vtedy mi po líci stiekla slaná tekutina. Sĺza. Vytiahla som si mobil.
Ja: ,,Gratulujem k zásnubám.
Vyšla som von.
,,Dáte si niečo?" spýtal sa ma čašník, keď som si sadla k stolu. ,,Poprosím Jahodové frappé a ten najlepší koláč aký tu máte." nahodila som FAKE úsmev. Iba sa usmial a zmizol.
Lucas❤:aké zásnuby?
Mohla som si myslieť že sa bude robiť že o ničom neviem.
Ja: Z Larou Parkinsovou predsa. No nemyslela som si že si až taký hajzel, že pošleš ju za mnou aby mi povedala Pravdu. A ešte ju požiadaš o ruku krátko po tom ako sme sa rozišli. Si úbohy. Zbohom!
,,Nech sa páči vaša objednávka." usmial sa čašník. ,,Bude to všetko?" ,,Áno." ,,Tak vás poprosím 4,20€." dala som mu 5€ ,,Drobné si nechajte." prikývol a odišiel.
Lucas❤: nie Ell! To nieje pravda! Klame ti. Jasne že ty mi veriť nebudeš, ale to nieje pravda. Včera som ťa hľadal. Kde si? Keď niesi u chalanov ani u Jonatana? Kam ste mi zmizli? Potrebujem vás.
Už som mu neodpisovala.
Lucas's pov...
,,Ty štetka! Čo si jej nakecala?" skríkol som po nej keď mi otvorila dvere. ,,Pravdu!" zasmiala sa. ,,My sme sa zasnúbili? Kedy?" jačal som po nej. ,,To som jej nepovedala!" bránila sa. ,,Tak kurva odkiaľ to nabrala?" ,,Aj tak si šťastný že ju nevidíš. Teraz si môžeš užívať." ,,Nosí pod srdcom plod našej lásky. Tak mi kurva povec ako môžem byť rád?" šepol som. ,,Čo?" s vyvalenými očami na mňa pozerala. ,,Počula si! Čaká naše bábätko a ty si nakračaš a všetko skazíš!" spustila sa mi sĺza. ,,J-ja...Luc-Lucas to som ne-nevedela. Ja jej hneď zajtra všetko poviem. Poviem jej pravdu." pohladila ma po chrbte. ,,Tak to budeš musieť." povedal som a otočil som sa na cestu domov. Vytočil som jej číslo ,,Toto číslo neexistuje." povedalo v mobile. Ona si zrušila číslo? To snáď nie!

Druhá časť je na svete. Je dosť dlhá. Ako si myslíte že to dopadne? Páči sa vám zatiaľ 2.séria? Alebo by ste niečo zmenili?

Stay with me please! ✔ [DOKONČENÉ]Место, где живут истории. Откройте их для себя