Po týždni...
Elizsabet's pov...
,,Lucas choď prosím do tej roboty. Už týždeň si tam nebol. Stále si zavretý tu somnou a myslím že ti to lezie na nervy. A nehovor že nie!" kričala som. Už aj mne to liezlo na nervy. ,,Bojím sa o vás." objal ma. Vytrhla som sa mu. ,,Ale to mi nepomôže. Nepomôžeme mi že tu budeš somnou zavretý. Keď sa on do niečoho pustí tak to urobí. Ja ti sľubujem že z tohto bytu nepôjdem preč. Zamknem sa proste všetko len prosím, kvôli mne nezanedbávaj prácu." povzdychla som si. Pohladila som si bruško. ,,Sľubuješ?" opatrne sa spýtal. ,,Áno." usmiala som sa. ,,Tak dobre, ale budem ti stále volať." objal ma. ,,Milujem ťa." pobozkala som ho. ,,Aj ja vás a veľmi." pohladil mi bruško. ,,Idem sa pripraviť." ,,Nachystám ti jesť." išla som do kuchyne a on do spálne. Nachystala som mu jesť. Oprela som sa o drez a rozmýšľala. O chvíľu prišiel dole Lucas. Mal na sebe čierne skiny jeans, čiernu košeľu a sako. Bol tak sladký....
Vyprevadila som ho a išla do obývačky. Sadla som si na gauč a pozerala film. Nudila som sa a veľmi. Vypla som telku a rozhodla som sa poupratovať dom. Síce sa mi nechcelo, ale nuda robí svoje a s mojim bruškom to išlo ťažko. Zazvonil mi mobil. Jonatan. ,,No?" ,,Počuj tak ako sme sa dohodli hej?" ,,No." ,,Oni by ti mali volať že kde a kedy." ,,Ale či on bude volať." povzdychla som si. ,,Mal by. Keď bude volať tak budu odpočúvať. Šak ty vieš." ,,Áno, ale Lucas ma zabije keď sa to dozvie." zasmiala som sa. ,,Skôr zabije mňa. Idem ja už ku Katy lebo už to je hrozne pri nej." ,,Heeej." počula som v pozadí. Zasmiala som sa. ,,Tak ahoj ty Kozoroch." ,,Tak ďakujem." zasmial sa a vypol hovor. Ak by to vyšlo bola by som šťastná, ale ak by to nevyšlo tak... Nechcem radšej nato ani myslieť. Keď sa to dozvie Lucas zavraždí ma. Tento život ma ubíja.Ďalšia nudná časť po dlhšej dobe :D Snáď sa vám páči :)