Temný Sen

Kapitola 3 - Konečne koniec...

Melany celá strápená a vyčerpaná kráčala po chodníku, ktorý viedol od ich školy. Okolo nej prešli stovky ľudí, ktorí sa niekam ponáhľali. Ona však mala čas. Pomaly prešla k zástavke autobusu. Autobus prišiel a ona si znovu sadla na to isté miesto, na ktorom sedela ráno. No, citát bol preč. Určite je to len iný autobus. Zapla si pesničku Dark Star znova od Jaymesa Younga a pozorovala okolie. Nádherné zelené lesy, ktoré skrývali určite mnoho príbehov. Dobrých, ale aj zlých. Predsa len, každá minca má dve strany. Pomaly prichádzali na Greenleaf street,  jej ulicu. Pomaly prešla ku dverám autobusu. Autobus zastal na autobusovej zastávke ich ulice. Vystúpila a zbadala ich starú autobusovú zastávku. Bola celá od graffitov, mala rozbité sklá a polámané lavičky. Neraz sa obyvatelia ich ulice sťažovali na stav ich zastávky. Mesto však stále odpísalo, že sa na tom pracuje, ale nikdy sa nič nezmenilo. Melany kráčala chodníkom, keď v nej prepadol zvláštny pocit. Ako...ako keby ju niekto prenasledoval. Nenápadne sa otočila, no za sebou nikoho nevidela. Melany, spamätaj sa! Dnes si strašne paranoidná. Určite je to všetko bude kvôli tomu snu... Snažila sa presvedčiť samú seba, aj keď tomu neuverila. Od domu ju delilo len pár domov. Na príjazdovej ceste ich domu stálo mamine auto. Melany zrýchlila krok a rýchlo vliezla do domu.
„Uf," povzdychla si uvoľnene.
„Ahoj. Čo bolo v škole?" Melany sa obávala tejto otázky. Veľmi nechcela rozprávať o tom, že tento deň nie je veľmi normálny.
„No, veď vieš. Úplne obyčajný deň na škole. Nejaké poznámky, písomky... Však vieš," rozprávala nervózne Melany. Mama na ňu pozrela zvláštnym pohľadom.
„Čo sa stalo? Vidím, že dnes nie si vo svojej koži." A je to tu. Bude sa musieť mame priznať.
„No... dnešný deň mi príde strašne...zvláštny. Sníval sa mi sen...no, skôr nočná mora a v nej som sa cítila strašne...neistá. Ako keby sa ma pred niečim snažil varovať."
Mama na ňu pozrela a povedala: „S toho si nič nerob. Bol to iba sen. Určite sa nemáš čoho báť." Tieto slova dodali Melany fakt, že jej dnes strašne šibe.
Melany sa len povzdychla a povedala: „Asi máš pravdu..."
Otočila sa a odišla do svojej izby. Zložila tašku a prezliekala sa do domáceho úboru. Potom vytiahla z tašky školské potreby a vymenila si učebnice a zošity. Pustila sa do domácich úloh. Strávila pri nich nespočetne veľa hodín...no, fajn asi 3 hodiny, ale pre študenta je to veľa. Po dopísaní odložila veci do tašky a ľahla si do postele. Rozmýšľala, čo všetko sa dnes stalo. Zavrela oči a započúvala sa do ticha okolo seba. No, vonku praskla vetvička. Melany ani nevedela ako, stala pri okne. Tento deň je celý zlý.
„Melany, večera je na stole." Neváhala ani minútu a vybehla z izby. Na stole ju čakali vynikajúce Lasagne. Sliny jej tiekli až na zem. Okamžite si sadla ku stolu a pustila sa do jedla.
„Jedz pomalšie. Každé sústo by sa malo prežuť aspoň 20-krát," povedala mama výchovne. No, jasne, mami. Ďalej však jedla ako nenormálna.
„Bolo to vynikajúce, mami," povedala Melany nadšene.
„Po tom ako si nezjedla raňajky som nečakala, že budeš jesť večeru..." pozrela na mňa zarazene.
„No...asi sa mi vrátil apetit," povedala a vytiahla s chladničky dve zelené jablká. Hneď potom vyšla hore a zavrela za sebou dvere od svojej izby. Sadla si ku stolu a z poličky vytiahla zošit s tvrdým obalom. Na obale boli vyobrazené hrajúce sa šteniatka. Bol to jej denník...no, neviem či sa to dá nazvať denníkom. Skôr to nazvime „Zážitníček". Väčšinou si tam zapisovala nejaké zážitky, postrehy a skúsenosti. Zo začiatku, asi keď mala 12, si tam zapisovala to ako sa na ňu pozrel nejaký chlapec, aký chlapec sa jej zapáčil a rôzne vymyslené príbehy s tými chlapcami. No, ako sa roky zvyšovali prestala s tým a začala doň zapisovať rôzne citáty, básne, pesničky, jej pohľad na svet... niekedy si tam zapísala nejaký zvláštny deň. Dnešok bol však mega divný deň. Otvorila ho a začala písať.

9. mája 2015 - Pondelok

Dnes to bol naozaj zvláštny deň... Sen, o ktorom som mala pocit, že je skutočný. Potom odkaz v autobuse, temná miestnosť s neskutočným množstvom lavíc a v nej lavica popísala „príjemnými" heslami, ktoré majú „motivovať" človeka do života. Nakoniec Adam, ktorý sa zjavil v tej miestnosti. Počkať... Ako to tam mohol tak dobre poznať. Ako vedel, že som tam? Prenasledoval ma? Čo ak všetky skutočnosti dňa viedli práve k tomu, aby som zistila, že Adam ma sleduje? Čo ak nebola náhoda, to, že sa ma pýtal, aby som mu urobila úlohu. Bola to len zástierka pre...niečo. Čo ak chce, aby som si ho začala všímať...možno ma chce práve on pred niečim varovať...alebo pred niekym...

Melany ukončila svoju chvíľku rozjímania, zavrela svoj notes a položila ho na svoje miesto. Pozrela na hodinky bolo 20:38. Vybrala svoj notebook a zapla si svoju obľúbenú hru Alan Wake. Po niekoľkých hodinách sa pozrela na hodinky. Na hodinách práve ukazovalo 22:36. Čas isť spať... Pomyslela si Melany zodpovedne. Uložila si hru, vypla notebook, prezliekla sa do svojho modrého pyžama s ovečkami a vliezla do vyhriatej postele. Pomaličky padala do hlbokého spánku, no nestihla zaregistrovať, že ju niekto sleduje...