Kapitola 7 - Prečo sa mi to deje?

164 13 0
                                    

„Čo sa stalo? Vyzeráš ako by si videla ducha," povedala Kayly hneď ako uvidela Melany vychádzať z triedy. Melany sa však vôbec neobhliadala a razila si cestu cez dav ľudí. Zabočila a vošla do dverí toalety. Skontrolovala či tu náhodou niekto nie je a potom sa rútila na zem. Toto musí byť len sen. Toto nemôže byť pravda. Pomyslela si Melany.
„Preboha, Melany. Čo sa stálo?" opýtala sa Kayly rozrušene. Melany sa snažila ukľudniť.
Nakoniec začala hovoriť: „Včera to nebola náhoda, že mi ten pokus nevyšiel. Niekto mi glycerol vymenil za kyselinu dusičnú..." Kayly neverila vlastným ušiam. Okamžite Melany objala a snažila sa ju utešiť.
„Neboj, nič to neznamená. Možno sa len niekto pomýlil..." 
„Nemyslím si, že by len tak niekto vymenil štítky alebo si pomýlil fľaše." Všetko sa na Melany rúcalo ako domino. Neverila, že to všetko sa jej stalo za pár dní. Začalo zvoniť na hodinu. Melany sa snažila postaviť. Rýchlo si opláchla tvár studenou vodou. Vedela, že je jasne vidno, že plakala, ale bolo jej to jedno. Práve mali Matematiku a písali test. Rýchlo vystrelila zo záchodov a zamierila si to rovno do matematickej triedy. Kayly bola hneď za ňou. Melany otvorila dvere a uvidela, že v triede stojí pani Strongová.
„Prepáčte, že ideme neskoro, ale nebolo mi veľmi dobre..."
Pani Strongová sa na ňu pozrela svojim prísnym pohľadom a povedala: „Ok, ale dám vám obidvom päť minút z hodiny." Melany len prikývla a išla si sadnúť na svoje klasické miesto, no sedel tam Adam. Pozrela naňho nenávistným pohľadom a on sa na ňu arogantne usmial. Otočila sa a sadla si do prvej lavice. Kayly si hneď prisadla. Pani Strongová im podala testy a oni sa okamžite pustili do vyplňovania otázok.

...

Melany vošla do preplnenej jedálne. Hluk konverzácií v jedálny stále prerušoval jej myšlienky. Vôbec sa nevedela sústrediť... Prešla ku pultu, zobrala si tácku a prechádzala okolo znudených tvári ich kuchariek. Tie jej do taniera s „radosťou" naberali to „vynikajúce" jedlo. Melany prešla ku svojmu klasickému stolu a sadla si tam. O pár minút ku nej pribehla Kayly.
„Tak čo. Ako bolo na posledných dvoch hodinách, ktoré sme spolu nemali." Melany sa len nešťastne pozerala na tanier pred sebou.
„Také ako každá hodina na tejto „skvelej" škole." 
„Dnes, ako vidím si špeciálne nasraná," povedala Kayly. Melany sa len ďalej papľala vo svojej porcií. Práve okolo nich prechádzali všetci drsniaci na čele s Adamom. Akonáhle boli pri Melany, tak jej Adam hodil na tácku malý papierik. Otvorila ho a prečítala si odkaz.

Dnes. Hneď po škole na parkovisku. Čakám ťa. :P

A.

Melany len nechápavo pozrela na papierik, znova ho preložila na niekoľko krát a dala si ho do vrecka svojich nohavíc. Potom počkala, kým Kayly doje svoje jedlo a spoločne sa vydali do triedy na hodinu Geografie...

...

Posledná hodina jej prebehla strašne rýchlo. Melany kráčala chodníkom. Vedľa nej s radosťou kráčala Kayly. No, potom sa Melany zastavila a rozmýšľala.
„Tak čo. Ideš na autobus alebo čo..." Melany len z vrecka vybrala papierik a podala ho Kayly. Tá ho rýchlo otvorila a prečítala.
„Hmm, pozrime sa na to. Niekto sa ťa snaží zbaliť..."
Melany sa len usmiala a povedala: „Myslíš, že by som tam mala ísť?"
Kayly sa znova pozrela na papierik a povedala: „Choď. Veď nemáš čo stratiť." Melany si len povzdychla.
„Asi máš pravdu. Prepáč, že nejdem s tebou."
Kayly sa len usmiala a povedala: „To nič. Ja to prežijem, ale potom mi nezabudni napísať, čo sa dialo, ok?"
„To je snáď jasné nie?" Potom sa rozlúčili a každá sa vydala svojou cestou. Melany prišla ku parkovisku a hľadala Adama. Ten sa ležérne opieral o svoje BMW. Hneď ako ju zbadal tak sa na ňu milo usmial. Tak tu je ten jemný chlapček v ňom...
„Čau. Prepáč, že som sa ku tebe tak správal, ale nechcem stratiť svoj rešpekt. Strašne ho potrebujem..."
Melany len prevrátila očami a odpovedala mu: „Čau. Asi by som ti neodpustila, ale keďže si to ti tak urobím výnimku."
Adam sa na ňu usmial a potom vážne povedal: „Čo ti dnes bolo, keď si prišla neskoro na Matiku." Melany zamrzol úsmev na tvári.
„Ale nič, len mi nebolo dobre." Prečo si to na mne všimol... Inokedy by to len prehliadol, ale teraz si to začal všímať... Čo sa s ním deje? Adam sa len usmial.
„Nemyslím, že ti bolo až tak zle, že by si plakala od bolesti." Melany si uvedomila, že toto tak ľahko nezakryje. Nechcela o tom s ním hovoriť.
„Prečo ťa to tak strašne zaujíma? Prečo si sa v poslednej dobe začal o mňa tak zaujímať? Čím som ťa tak strašne zaujala, že potrebuješ stále niečo so mnou riešiť?" Adam sa len ku nej priblížil, ale ona o krok ustúpila.
„Lebo si ma zaujala. A v poslednej dobe mi prídeš nejaká divná. Chcel som byť len milý a pomôcť ti."
Melany sa len zachechla a povedala: „Jasné. Len tak z ničoho nič by si si ma začal všímať. A to ti mám akože veriť?" Adam sa len na ňu krivo pozrel.
„Vôbec nevieš čo sa okolo teba deje. Možno, keď si začneš všímať svet okolo seba, tak pochopíš prečo sa to všetko deje..." Na to sa otočil, otvoril dvere od svojho BMW a čo najrýchlejšie zmizol z jej dohľadu. Melany sa len nechápavo usmiala. Tak takto sa riešia problémy. Potom sa otočila a kráčala na autobusovú zastávku. Autobus zastal rovno pred ňou. Ona si nastúpila, sadla si a zapla si pesničky. Rozmýšľala stále nad tým čo jej povedal Adam. Ako to myslel, že ak by som si všímala svet okolo seba, tak pochopím čo sa deje... Vôbec tomu nechápala... vlastne ona nechápala ničomu, čo sa jej v poslednej dobe dialo... Zabočovali na ich ulicu postavila sa zo svojho miesta a vystúpila na zástavke. Išla ich ulicou domov. Celú cestu bezmyšlienkovite prešla a nevnímala okolitý svet. Vošla do vnútra ich domu a kráčala k svojej izbe. Hodila tašku na zem a zišla dole do kuchyne. Na peci ju čakalo jedlo. Kuracie mäso s ryžou a dusenou zeleninou. Nabrala si na tanier a jedla až do prasknutia. Potom umyla tanier a išla do svojej izby. Pripravila si veci do školy a začala písať domáce úlohy. O dve hodiny neskôr prišla do jej izby jej mama.
„Ahoj zlatko. Aký si mala deň?" Melany sa len postavila, podišla k nej a objala ju.
„Celkom ušiel. A ty?" Jej mama však pochopila, že sa jej niečo stalo.
„Čo sa stalo?" Melany sa len odtiahla a sadla si na posteľ.
„Mala by si si sadnúť predtým ako ti to poviem..."
Jej mama sa len na ňu vystrašene pozrela a povedala: „Melany, čo sa stalo?" Melany začali tiecť slzy.
„Ten pokus, ktorý sa mi nevydaril. No, nevydaril sa mi preto, lebo mi niekto vymenil chemikálie..." Jej mama ju okamžite objala.
„To nič zlatko to bude dobré. Nič sa neboj. Určite to nebolo naschvál." Snažila sa ju utešiť... zároveň aj samú seba. Melany ďalej plakala a plakala. Potrebovala to zo seba dostať všetko von. Potom ju mama znova objala a nechala ju osamote. Melany vstala z postele a išla po svoj Zážitíček...no ten tam nebol. Kde len mohol zmiznúť? Prešla celú izbu, no nikde ho nenašla. Zbalila si veci do tašky a išla spať. Na dnes jej už stačilo. Prezliekla sa do pyžama a ľahla si do postele. Tento týždeň sa jej zdá nekonečný... a divný. Všetko je zvláštne a vôbec tomu nechápe. Pomaly zatvárala oči. Úplne zabudla na všetky svoje problémy.


Temný SenOnde histórias criam vida. Descubra agora