Temný Sen

Kapitola 18 - Živá...

Na druhý deň ráno...
Melanyina mama vbehla do jej izby. Okamžite pribehla k nej a objala ju.

„Už som si myslela, že som ťa stratila..." zašepkala mama plačlivo. Melany sa ju snažila utíšiť.

„Neboj, už je všetko v poriadku..." povedala Melany. Chvíľu sa ešte objímali. Potom sa mama odtiahla a utrela si slzy.

„Doktori mi povedali, že tu budeš musieť ešte na deň ostať. Musia ti ešte urobiť pár vyšetrení. Zajtra by si už mala isť domov."

„Viem, aj mne to povedali," povedala Melany.

V tom sa vo dverách objavila sestrička. „Potrebujem vám odobrať krv na pár testov."

Melany len prevrátila očami. Neznášala, keď jej museli odberať krv. Stále jej z toho bolo zle.

„Keď to musíte urobiť," povedala a vyhrnula si rukáv.

Sestrička len ku nej pribehla a hľadala žilu.

„Ale rýchlo," povedala Melany cez zaťaté zuby.

Sestrička len rýchlo zabodla ihlu do Melanynej ruky a Melany odvrátila rýchlo zrak.

„Tak a je to," povedala sestrička, priložila na ranu vatu s dezinfekčným prostriedkom a prilepila jej ho na ruku. Kráčala preč z izby. Melany sa pozrela na svoju ruku a potom na mamu. Mama sa na ňu usmiala. Melany jej úsmev opätovala. V tom niekto vošiel do izby. Bola to Kayly s Aaronom a Adamom. Kayly začali tiecť slzy po líci.

Podišla k posteli a povedala: „Prepáč, že som tu nebola. Mala som tu byť... keby som tu bola, určite by som tomu zabránila..."

„Ale... Kayly, prosím nevyčítaj si to. Ty za to nemôžeš..." povedala vyčítavo Melany. Je to len moja vina, že som išla do toho lesa a nevzala som si mobil. Mala som šťastie, že ma niekto zachránil. Kayly už plakala v Aaronovom náruči. Keď zaregistroval Melanyin pohľad, usmial sa a povedal: „Som šťastný, že si sa prebrala." Melany mu len úsmev opätovala. Jej pozornosť sa potom zamerala na Adama. Adam na ňu pozeral ako na zjavenie.

„Čo? Neveríš, že som sa prebrala?" snažila sa zavtipkovať.

On ju len chytil za ruku a pozrel sa jej do očí. „Ani nevieš ako som sa o teba bál," povedal.

„Melany, to Adam ťa zachránil..." povedala Melanyina mama.

Melany neverila vlastným ušiam. To... to nemôže byť pravda. Ako to, že vedel, že idem do lesa... Nikomu som nepísala, že idem do lesa...

Adam, ako keby vedel na čo myslí, hneď povedal: „Bol som tam na prechádzke s Iggym. On ťa našiel."

Melany sa vybavovali matné spomienky... Počula ako jeden z tých mužov hovorí o psovi... Bol to Iggy.
„Ou, na niečo také si spomínam," povedala Melany.

„Nevieš náhodou niečo o tých mužoch? Ako vyzerali alebo... Proste niečo čo by pomohlo ich vypátrať..." povedal Adam.

Melany chcela odpovedať, ale do reči jej skočila mama. „Adam, nie. Práve sa prebrala, nebudeme ju rozrušovať..."

Melany sa zamračila a povedala: „Mami, to je v poriadku. Nemám najmenší problém mu odpovedať."

Potom upriamila svoju pozornosť na Adama. „Rada by som ti pomohla, ale nič si nepamätám. Pamätám si len hlasy, ale ani tými si nie som istá..."

Adam sa na ňu len usmial. „To nič. Hlavná vec je, že si v poriadku."

Po chvíli mu však prišla SMS správa.