Temný Sen

Kapitola 8 - Dôvera

Tutut... Zobudilo ju trúbenie autobusu.
„Melany, kde si?! Nestihneš autobus! Melany sa vystrela ako struna. Okamžite sa rozbehla ku svojej skrini a rýchlo z nej vyberala veci. Modré tričko, čierne nohavice, čiernu mikinu. Prešla ku kozmetickému stolíku, dala si kontaktné šošovky a učesala sa. Na to jej zazvonil mobil. Rýchlo ho zodvihla a utekala dole schodmi.
„Kde si? Práve sme prešli okolo tvojho domu. Je ti dobre?" opýtala sa Kayly.
„Hej, som v poriadku, len som zaspala," povedala rozrušene a vbehla do kuchyne. Mama pred ňu položila misku cereálií.
„Ok, no. Tak čakám ťa v škole. Čauko." Melany len položila mobil na stôl a začala jesť.
„Mami, mohla by si ma odviesť do školy? Zaspala som a autobus mi ide až za hodinu."
Jej mama sa len na ňu pozrela a povedala: „No, čo iné mi ostáva. Doma nezostaneš."
Melany sa len na mamu usmiala a povedala: „Ale mohla by som..." Mama sa na Melany pozrela pohľadom Nie, nemôžeš. Hneď potom ako Melany dojedla, išla ku autu. Mama ju odviezla rovno pred školu.
„Veľa šťastia," povedala mama s úsmevom. Budem ho potrebovať. Pomyslela si Melany.
„Ďakujem. Aj tebe. Ahoj." Potom sa otočila a prešla trošku ďalej. Mama na ňu z auta zakývala a odišla preč. Melany sa vydala chodníkom rovno ku dverám školy. Prechádzala ku svojej skrinke. No po ceste sa stretla s nevraživým pohľadom Adama. Melany sa mu však vysmiala do tváre. Nemala dôvod byť naňho nahnevaná. Prišla ku skrinke a začala v nej hľadať veci na hodinu biológie. No, po chvíľke stál niekto pri jej skrinke.
„No čo, ospalec." povedala Kayly s iróniou v hlase. Melany sa len usmiala.
„Ale nič. Len sa mi dobre spalo a nezazvonil mi budík."
Kayly sa len poobzerala okolo seba a povedala: „Ako to išlo včera s Adamom?" Melany nerada počula túto otázku, no musela na ňu odpovedať.
„Nie veľmi dobre. Trošku sme sa poškriepili a on to zobral až príliš vážne. Preto sa na mňa nasral."
„Ou, to som nevedela. Prepáč, že som sa ťa to opýtala. Malo mi to dojsť, keď si mi to nakoniec nenapísala."
„Ale no. Nemysli si, že som teraz zdrtená. Prosím ťa. Bol to len malý rozmaznaný chalan čo sa o mňa začal zaujímať. Nič viac." Melany sa usmiala na Kayly, ktorá jej okamžite úsmev opätovala. Potom sa vydali do triedy. Po zvonení prišla do triedy ich učiteľka biológie, pani Burgerová.
„Dobrý deň, žiaci. Dnes by sme mali pitvať žaby." Melany len prevrátila očami. Neznášala pitvať žaby. Za to Kayly vedľa nej sa potešila. Milovala pitvanie. Už od začiatku strednej hovorí, že by chcela byť patologička. Každý si zobral žabu a začal ju pitvať. Melany s znechutenou tvárou rezala žabe brucho. Kayly, ako profesonálka, začala rezať brucho a pomaličky sa v jej vnútornostiach prehrabávala. Po skončení hodiny vybehla Melany z triedy ako prvá. Nemohla ďalej pozerať na telá rozrezaných žiab. Kayly však vyšla z triedy ako posledná.
„Nechápem ako sa ti to môže páčiť..." povedala znechutene Melany.
„No čo. Som odlišná. Je to niečo čo baví mňa a nemusí baviť iných. To je presne ako ty a kreslenie. Ja tiež nechápem prečo ťa to baví..."
„Ale to je iné..."
„Nie, nie je. Ja robí niečo čo baví mňa, aj keď sa to ľuďom zdá nechutné. Ty robíš niečo čo ťa baví, no ľuďom sa to zdá úžasne. To je jediný rozdiel."
Melany sa zamyslela a uvedomila si, že ma pravdu.
„Ok, no prepáč."
Kayly sa len usmiala a povedala: „To nič. Je to jedno. Predsa len, niekto tu prácu robiť musí. Akú máme ďalšiu hodinu?" Melany sa pozrela na rozvrh hodín a zistila, že je ďalšia hodina je matematika. Znova uvidím Adama. Super. Pomyslela si.
„Matematiku..." Kayly sa pozrela na Melany.
„Nebude tam náhodou aj Adam?" Melany len prikývla.
„No, nič. Budem sa ťa snažiť brániť, ako sa len bude dať." Pomaličky prechádzali do matematickej učebne. Sadli si úplne dozadu. Po niekoľkých minútach vošla do triedy skupinka s Adamom. Všetci sa náramne smiali. Melany len vybrala svoj notes a urobila v ňom dve čiary horizontálne a dve zvislo. Urobila krúžok.
Prisunula ho bližšie ku Kayly a povedala: „Si na rade."
Kayly vybrala pero z perečníka a usmiala sa: „Vážne chceš znovu prehrať?" Melany len prikývla a pustili sa do hrania. Do konca prestávky sa Kayly nepodarilo zvíťaziť ani jeden krát.
„Vidím, že niekto trénoval." Melany sa len usmiala.
„Musela som. Nevzdávam sa tak ľahko." Do triedy vošla pani Strongová. Všetci sa postavili.
„Sadnite si." povedala ľadovo. Sadla si a zapísala hodinu do triednej knihy. Potom vybrala z obalu testy zo včerajška a začala ich rozdávať. Melany len netrpezlivo očakávala test.
„Výborná práca, Melany. Máte A+." Melany sa len usmiala a zobrala si svoj test.
„No, Kayla, ale váš test ma nepotešil. Máte C-. Sklamali ste ma." Melany neverila vlastným ušiam. Ako to, že Kayly nemá A+. Veď matematika jej stále išla. Pár krát bola Melany za ňou, aby jej niečo vysvetlila.
„Ako je to možné. Veď som mala všetko dobre. Veď po teste hovorila správne odpovede a mala som všetko dobre..." Melany sa len pozrela na Lisu. Ta spokojne držala v ruke test s A+. Ďakujem. Naznačovala perami.
Melany to už nevydržala a vykríkla: „To nie je Kaylin test. Je to test Lisy." Pani Stronová sa pozrela na Melany a nechápavo na ňu zažmurkala.
„Ako to myslíte?"
„Miesto Kaylineho mena napísala svoje a naopak."
„A máte dôkaz?"
Melany v tej chvíli zmeravela. Nevedela čo má povedať. Keď zrazu sa ozval chlapčenský hlas.
„Bol som to ja. Požiadala ma o to Lisa a ja som to urobil. Takže dobrovoľne sa priznávam. Je len na vás či mi uveríte alebo nie." Pani Strongová pozrela na Lisu. Lisa sa na ňu snažila usmievať, ale bolo na nej vidieť nervozitu. Zobrala do ruky test. Poriadne si ho popozerala.
„Máš šťastie, Kayla. Jedine šťastie, že tak tlačíš na ceruzku. Keď som sa na to lepšie pozrela, je tu jasne vidieť tvoje meno." Na test napísala Kayline meno a podala jej ho. Do ruky zobrala Lisin test a napísala naň veľké F-. „Vy to však máte za F. Mali ste rozmýšľať predtým, ako ste sa rozhodla podvádzať." Lisa len smutne pozrela na test. Nakoniec do konca hodiny počítali rovnice. Zazvonilo a Melany práve zdvíhala svoje učebnice zo stola. Pod nimi bolo napísané.