Temný Sen

Kapitola 11 - Anjel strážny?

Ahojte! :3 Ja viem, ja viem... zabiť ma málo. Teraz dlho nebol Temný sen, ale viete v škole toho bolo veľa a nemala som bárs nápady a tak. Budem sa snažiť písať častejšie, aj keď neviem ako mi to pôjde dodržiavať, ale budem sa snažiť ako sa len bude dať. :) Tak užite si tento diel. :3

Príjemne čítanie. :3
*CL Girl*

Melany sa zobudila na hluk vo svojej izbe. Pri jej posteli stál nejaký chlapec. Vôbec nevedela, kto to je. Okamžite ako ju zbadal, utiekol. Melany ho rýchlo nasledovala. Skoro ho chytila, ale bol rýchlejší. Vyskočil cez okno a utekal preč. Stála a pozorovala ho. Kto to, do riti, bol? Táto otázka jej vŕtala v hlave. Išla si znova ľahnúť, ale nemohla naň prestať myslieť. Mohol to byť otec... Nie, bol príliš mladý... Celú noc nespala len kvôli tomu incidentu. Slnko pomaly vychádzalo a Melany vedela, že nemá cenu ďalej vylihovať. Postavila sa z postele a prešla k skrini. Vybrala z nej to najpohodlnejšie, čo mala. Čierne tepláky a modré rozťahané tričko. Prešla rovno do kuchyne a urobila si raňajky. Cereálie s mliekom. Rýchlo ich zjedla, umyla misku a vyšla hore schodmi. Potom prišla do svojej izby a zapla notebook. Popozeral sa chvíľu po Facebooku a potom začala robiť veci do školy. Projekt z angličtiny o Dejinách Anglicka, z dejepisu o 2. svetovej vojne a z geografie o Európe. Pustila si hudbu, nasadila si okuliare a pomaly začala pripravovať informácie. 
Pomaly sa približoval obed, ona mala zatiaľ urobený len jeden projekt.
„Melany, obed!"
Melany len zavrela notebook a pomaly zišla dole. Bola unavená, akoby ubehla maratón. Sadla si na stoličku a zazívala.
„Ale. Čo si taká unavená?"
„Nemohla som spať."

„A čo sa stalo?"
Melany zmeravela. Mám to povedať mame alebo nie? Radšej je to nepoviem...

„Len zlé sny..." povedala polohlasne.
„Aha, fajn."
Mama jej podala tanier. Na tanieri bolo pečene mäso so zemiakovým pýre. Melany sa do toho pustila. O chvíľu na to sedela pri nej mama.
„Tak čo. Plánuješ na dnes niečo?"
Melany zostala zaskočená touto otázkou. „No... zatiaľ o ničom neviem, ale možno večer niekam pôjdem."
„Nikto ťa nikam nevolal?"
„Zatiaľ nie."
Potom nastalo ticho. Melany zjedla svoj obed, umyla tanier a vyšla po schodoch. Vošla do svojej izby a pozrela sa na svoj stôl. Učebnice, zošity a perečník. Dnes sa mi už nechce nič. Nechám to na zajtra. Odložila učebnice a zobrala si notebook. Položila ho na posteľ a ľahla si na brucho. Pozrela na Facebook. Mala správu od Kayly.

Kayla Swanová
Nešla by si dnes niekam
von? 12:35

Melany Linensová
Jasné. :D Prečo nie? 12:49

Kayla Swanová
Tak dnes o 20:00? 12:51

Melany Linensová
Fajn. Môže byť. A
kde? 12:52

Kayla Swanová
No... chcela by som
ku tebe prísť na menší
pokec... asi tak polhodinku
pred ôsmou. Musí
ti niečo povedať. :P 12:55

Melany Linensová
A čo také dôležité mi

chceš povedať? :O 12:58

Kayla Swanová
To je tajné. :D Dozvieš sa
neskôr. :P Tak o 19:30 som

u teba. :) Čus. :P 13:01

Melany zavrela chatové oknienko a pozrela sa koľko hodín je. Bolo pár minút po jednej poobede. Melany sa rýchlo prihlásila na Steam a zapla si Dotu. Úplne zabudla kontrolovať čas.
Bolo pár minút po štvrt na osem. Rýchlo vypla Dotu, vstala z postele a prešla ku skrini. Chvíľu sa v nej hrabala, aby našla niečo schopné. Vytiahla z nej čierne nohavice, čierne tričko s Batman logom a tmavomodrú mikinu. Prešla ku stolíku a zložila si okuliare. Nasadila si šošovky, učesala sa a trošku sa namaľovala. Zamaľovala monokeľ pod okom tak, aby ho nebolo vidieť. Trošku špirály, ceruzka a nejaký balzám. Nemala veľmi rada make-up, ale občas nezaškodil. O chvíľu na to jej zvonil mobil. Zodvihla to.
„Čauko. Neprišla by si mi otvoriť?" ozvala sa z druhej strany Kayly.
„Jasné, hneď som dole."
Zložila a utekala dole po schodoch. Otvorila dvere a tam ju pozdravila Kayly s obrovským úsmevom.
„Čau. Vyzeráš nejako nevyspaté. Že ty si zase celú noc hrala Dotu. Bezo mňa!" povedala Kayly so smiechom.
Melany sa len zasmiala. „Nie, nehrala. Náhodou včera som išla spať skoro. Len som nemohla spať."
Melany sa vydala do svojej izby. Kayly ju slušne nasledovala. Boli v izbe, keď za sebou Kayly zavrela dvere.