Temný Sen

Kapitola 12 - Deň potom...

Melany otvárala oči a stávala z krásneho sna. Bola na opustenom ostrove, na ktorom mala všetko, čo potrebovala. Jedlo, vodu, oddych... Život bez ľudí sa jej celkom páčil. Nikto ju neotravoval. Teraz sa však vynoril z jej podvedomia včerajšok... Tmavá noc, ulička, zvláštny chlap... Adam, jeho auto, domov... Sprcha, okno, hviezdy, spánok... Úryvky zo včerajšej noci sa jej vynárali. Povzdychla si a vstala. Obliekla sa do pohodlného domáceho oblečenia a išla do kuchyne. Vybrala si toastový chlieb a dala chlieb do toasteru. Vybrala si syr a maslo z chladničky. O chvíľu na to jej vyskočili toasty. Natrela na nich maslo a položila plátok syra. Položila ich na tanier a odniesla na stôl. Sadla si a s chuťou ich zjedla. Umyla tanier, vyšla po schodoch a vošla do svojej izby. Otvorila notebook a pokračovala v projektoch. Bolo niečo okolo obeda. Znova sa opakovala každodenná rutina...
„Melany, obed!" zakričala mama.
„Chvíľku len dokončím projekt!"
Stačilo jej dopísať len pár slov. Hneď potom zavrela notebook a utekala dole. Sadla si na stoličku. Na stope boli položené zemiakové placky s omáčkou. Melany sa do nich s chuťou pustila.
„Tak čo. Ako si sa včera mala?" opýtala sa mama.
Melany nemala v láske takéto otázky. Už len z toho dôvodu, že o včerajšku nechce nikomu povedať. Nič sa jej nestalo... vďaka Adamovi. Iba on to môže vedieť.
„V pohode..." povedala vyhýbavo.
„No, neznie to nejako dôveryhodne..."
„Ale... Kayly si našla chlapca. Prajem jej to, ale... Nechala ma samu sedieť pri bare..." snažila sa na niečo vyhovoriť.
„Čože?! Kayly má chlapca?! A je aspoň pekný?" povedala mama s veľkým úsmevom.
„No... nie je to tvoj tip. Je to gotik... Nič pre teba... ale pekný je." povedala Melany pobavene. Aspoň jej mama je vedela zlepšiť náladu.
„No, dobre. Aj tak je na mňa primladý..." vtipkovala mama a Melany sa nemohla prestať smiať.
Potom vstala a umyla tanier. Išla do svojej izby, zapla si pesničky a ľahla si na posteľ. Nemohla prestať myslieť na včerajší deň... Všetko sa jej vracalo príliš rýchlo a ona sa znova utápala vo svojich slzách. Takto to ďalej nepôjde... Musíš sa vzchopiť, Melany! Vstala z postele a išla ku notebooku. Ako najviac sa dalo si pustila pesničku Last Hope od Paramore. Musí sa s niekym porozprávať a to rýchlo. Jediný, kto ju napadal bol Adam. Iba on vedel o včerajšku... Neváhala ani sekundu a napísala mu.

Melany Linensová
Čauko. Mohla by som
ťa o niečo poprosiť? 12:45

Adam Olsen
No, čo by si chcela?
:) 12:51

Melany Linensová
Ja viem, že je to zvláštne,
keď sme do nedávna
spolu poriadne neprehovorili,
ale... neprišiel by si ku mne.
Potrebujem sa s niekym
porozprávať o včerajšku, ale
nechcem to nikomu povedať...
Dúfam, že ma chápeš... 12:53

Adam Olsen
Jasné. Keď sa ti potom uľaví,
prídem ku tebe. :) Tak o 13:30?
Môže byť? :) 12:55

Melany Linensová
To by bolo dobré. :)

Ak budeš už pred našim
domom zavolaj mi. :) 12:58

Melany mu ešte rýchlo napísala svoje telefónne číslo. Nemohla sa ho dočkať. Potom je však došlo, čo urobila... Naozaj mu môžem až tak dôverovať, aby som sa mu zdôverovala... No, už nebolo cesty späť, a tak je neskoro ľutovať to. Nechala to radšej tak. Aspoň si preverí jeho dôveryhodnosť.
O polhodinku neskôr jej zazvonil mobil. Zdvihla to.
„Som pred dverami. Prišla by si mi otvoriť, prosím?" opýtal sa Adam.
„Hej, hneď som dole."
Rýchlo zbehla schody a otvorila mu. Jej mama si prišla pozrieť, kto prišiel.
Melany sa len zmätene pozrela na mamu a povedala: „Mami, toto je Adam. Adam, toto je moja mama."
Adam jej len zdvorilo podal ruku a ona ju pevne stisla.
„Teší ma, Adam." povedala mama a pozrela na Melany pohľadom Potom sa ešte porozpávame...
„Aj mňa teší, pani Linensová."
Melanina mama sa naňho usmiala a povedala: „Tak ja vás nechám radšej samých. Idem na nákup. Dúfam, že tu nič nevyvediete."
Melany len prikývla a ťahala Adam za sebou do svojej izby. Vošli do izby a Melany za sebou zavrela dvere.
„Máš to tu útulné." povedal Adam. Jej izba bola zariadená úplne bežne. Až na jeden detail. Jej strop bol natretí na tmavomodro a na ňom boli nakreslené maličké hviezdy. Inač to bola úplne normálna izba. Veľká skriňa, vedľa nej okno, písací stôl, posteľ, komoda a kozmetický stolík. Melany si len sadla na posteľ do tureckého sedu a pozrela na Adama. On sa len na ňu jemne usmial a prisadol si ku nej.
„Ja vlastne ani neviem z akého dôvodu som ťa tu volala... Proste sa potrebujem s niekym o včerajšku porozprávať, ale nechcem, aby o tom vedel ešte niekto iný ako ty. Dúfam, že ma chápeš..."
Adam sa na ňu pozrel. „Asi rozumiem. Nechceš, aby si o teba robili zbytočné starosti, však?"
„Dá sa to tak povedať..."
Potom sa Melany rozhovorila. Povedala mu však všetko, čo ju trápilo. Adam ju len potichu počúval a utešoval. Melany neustále tiekli slzy po tvári, no začalo jej byť lepšie.
Po hodine sa Melany uľavilo natoľko, že sa začala smiať.
„Prepáč, že si musel počúvať moje výlevy. Určite som ťa nimi unudila k smrti..."

„Nemáš sa začo ospravedlňovať... Každý sa potrebuje niekomu vyrozprávať."
Potom ju objal. Melany v ňom začala nachádzať dôveru. Možno naozaj nie je až taký zlý ako sa zdá... Pomyslela si Melany. Po chvíli sa od seba odtiahli.
Prešlo pár hodín a celou izbou sa ozýval smiech. Adam práve hovoril vtip a Melany sa nemohla prestať smiať. Všetok smútok ju opustil. Teraz sa príjemne zabávala. Adam jej porozprával o jeho psovi a príhodách s nim. Potom je porozprával niečo o svojich rodičoch. Nebola to príjemná téma, ale aspoň sa mohol aj on vyrozprávať.
„A čo tvoj otec?" opýtal sa Adam nenápadne.
Melany sa hlboko zamyslela. Mám mu niečo povedať? Nie... Stačia len strohé informácie.
„Ja si ho nepamätám, ale mama mi povedala, že sa s ním stretla na nejakej párty. Bol príliš charizmatický na to, aby mu odolala. No, a tak som sa tu ocitla ja..."
Adam len zostal nemo hľadieť na Melany. Po chvíľke prehovoril.
„Určite to teraz ľutuje. Určite by teba ani tvoju mamu neopustil. Možno ho ku tomu niečo doviedlo..."
Melany sa zamyslela. Možno má pravdu. Možno môj otec nemal na výber či zostane s mamou. Pomyslela si.
„Možno máš pravdu. Myslíš, že by som po ňom mala pátrať?"
Melany o tom už premýšľala, ale stále si to rozmyslela. Stále nemohla zabudnúť na to, čo otec urobil mame a jej. Nevedela mu odpustiť... No, možno jej Adam dodal pocit, že ich otec nechcel len tak opustiť.
„Podľa mňa by si to mala skúsiť. Neverím, že ťa ani trošku nezaujíma to, ako tvoj otec vyzerá..."
Melany sa len zasmiala. „Áno zaujíma, ale... neviem mu odpustiť. Za to všetko..."
Adam ju chytil za rameno. Jej pohľad okamžite pozrel do jeho belasých očí.
„Každý človek si zaslúži druhú šancu. Aj ja som ju už niekoľkokrát dostal..."
„Asi máš pravdu... Ďakujem ti za otvorenie mojich zalepených očí."
Adam sa len jemne usmial a povedal: „Nemáš začo."
Zazíval a pozrel sa na hodinky. „Ou, to už je toľko hodín... Mal by som ísť domov. Vieš, aj keď sa moji rodičia bárs o mňa nezaujímajú, ale... To, že nie som doma tak dlho si všimnú hneď."
„No, aspoň máš istotu, že sa o teba zaujímajú."
„No, aspoň niečo..." povedal smutne Adam.
„Určite im na tebe záleží, len to nedávajú tak najavo." povedala Melany s úsmevom.
Adam sa na ňu pozrel a úsmev jej opätoval.

„Naozaj by som mal už ísť." povedal Adam. Melany sa len postavila a viedla ho dolu schodmi až ku vchodovým dverám. Rozlúčili sa a Melany sa pozrela na hodinky bolo pár minút pred šiestou. Vošla do kuchyne a tam jej mama varila večeru.
„Už som ťa chcela volať. Adam už išiel preč. Ak nie, tak ho zavolaj tiež."
„Už išiel..."
Melanina mama vypla oheň a pozrela sa na Melany. Melany vedela, že prichádza výsluch... 
„Prečo tu bol? Máte spolu niečo?"
Melany si sadla na stoličku a nabrala si do taniera rizoto.
„Nie, nechodím s ním a bol tu preto, lebo sme robili projekt. Nedomýšľaj si."
„Vážne mu veríš? Vieš, že je to kriminálnik." opýtala sa mama starostlivo.

„Neboj. Ak by sa niečo také stalo, tak sa s ním prestanem rozprávať... Nemusíš a o mňa báť."

Mama nebola veľmi nadšená. Myšlienka, že je dcéra sa stretáva s kriminálnikom nebola veľmi uspokojivá. Ale verí jej. Vie, že si dáva pozor. Melany dojedla a vyšla hore po schodoch. Prišla ku notebooku a mala správu od Kayly.

Kayla Swanová
Ideš hrať? :P 18:15

Melany Linensová
Jasne, zapínaj a potom
ma pozvi. :D 18:20

Kayla Swanová
Hneď som tam. :D 18:23

Melany sa prihlásila na Steam. Kayly ju už pozvala hrať Dotu. Hrali niekoľko hodín. Po hodine sa ku nim pridal aj Arron. Všetci hrali veľmi dobre. Predsa len, každý z nich to hral už pár rokov. Bolo po pol jedenástej. Melany rýchlo napísala Kayly, že už ide spať. Potom vypla notebook, obliekla sa do pyžama a otvorila na chvíľku okno. Noc bola pre ňu nádherná. Upokojovala ju. Zavrela okno a ľahla si. Pomaly sa nechala unášať do krajiny snov a všetko nechala za sebou.