~4~

2K 132 42
                                    

Čas do prehliadky sa každým dňom kráti viac a viac. Príde mi to, že pôvodne dva týždne utiekli strašne rýchlo. O dva dni to celé vypukne. Bordel a chaos nie je iba v mojej hlave ale taktiež vo firme.

"Zavolaj Erikovi, že budem potrebovať to číslo do zajtra. Najneskôr do obeda chcem vidieť tie šaty zo včera. Obedná pauza sa skracuje o pol hodinu a všetkých chcem v zasadačke o druhej. Cara a Emily tam musia byť tiež." chodil som po kancelárii hore dole zatiaľ čo Daisy si zapisovala všetko čo som jej diktoval.

"Pane tie šaty ešte nedošli." opatrne prehovorila Daisy.

"Čože?! Ale ja ich potrebujem dnes! Dal som na to snáď dosť času. Kebyže viem, že zamestnávam tak neschopných ľudí dám to opraviť mojej mame. Aj ona by to prešila rýchlejšie." rukou som si prešiel cez vlasy. Zhlboka som sa nadýchol a následne vydýchol.

"Kto to má na starosti?"

Daisy sa na chvíľu pozrela do papierov, ktoré zo sebou všade nosila a hľadala tam meno.

"Elliot pane."

"Fajn. A kedy budú dokončené?" sadol som si do kresla a rukou sa držal za koreň nosa.

"Zajtra." ticho prehovorila Daisy.

"Dobre tak hneď ako prídu ich chcem vidieť a..." bol som prerušený klopaním na dvere. Bez vyzvania dnu vošla osoba. Ako náhle som videl tú blonďavú hlavu iba som pretočil očami.

"Pán Styles? Musím sa s vami porozprávať o samote. Máte teraz čas?" aj keď Niall hovoril na mňa svoj pohľad upieral na Daisy. Ako náhle si to všimla sklonila hlavu a jemne sa červenala.

Okej čo mi ušlo?!

"Jasné my sme už aj tak skončili. Daisy prosím zariaď hlavne tie šaty. Do zajtra najneskôr!"

"Samozrejme." Daisy si rýchlo zbalila veci a pred tým než odišla si vymenila s Niallom úsmev.

"Niall povedz, že si neurobil to čo si myslím, že si urobil." pozrel som sa na neho zamračene.

"To záleží od toho čo si myslíš, že som urobil." zasmial sa a sadol si do kresla predo mnou.

"Ty a Daisy."

"Och. No. Minulý týždeň čo si nás nechal v tej zasadačke..." začal ale to bolo všetko čo som potreboval vedieť.

"Doprdele Niall!" zavrčal som a prebodol ho pohľadom.

"Ja si nemienim hľadať novú asistentku iba preto, že ty nevieš udržať na uzde svoje...potreby."

"Kebyže si mi nedal zákaz chodiť von a mohol by som sa zabaviť normálne v klube, nemal by som potrebu ti pretiahnuť asistentku." pokrčil ramenami.

"A na moju obhajobu. Videl si ju zozadu?!" vyhŕkol nadšene Niall a rukami naznačil modlenie.

"Idiot." zakrútil som hlavou a aj naďalej sledoval Niallov úškrn.

"A čo je tak dôležité, že si sa sem znova nasáčkoval?"

"Harry. Musíme vypadnúť. Dnes večer. Trochu sa zabaviť a odpútať sa od tohto všetkého. Veď...počúvaš ma vôbec?!" zvýšil hlas a ja som sa dostal z tranzu, do ktorého ma priviedol jeden z mnoha mailov.

"On mi napísal." potichu som zašepkal. Tak potichu, že Niall nemal šancu to počuť. Bohužiaľ počul.

"Čože? Kto!?" Niall sa postavil a ruky zaprel do stola.

Ja som stále mierne omámene otočil obrazovku k nemu aby videl na prichádzajúci mail.

"Ten sukin syn! Ako sa opovažuje?!" vykríkol Niall a ruky zaťal v päste.

Spaces || larry auWhere stories live. Discover now