Spaces || larry au

Epilóg1

Na začiatok iba malé upozornenie. Táto časť je napísaná v rôznych časových obdobiach. Aj tak dúfam, že sa to bude páčiť :)
.
.
.
.

"Harry všetci hostia sú už usadení. Čaká sa už iba na vás." usmial sa od dverí Niall.

"Okej. Daj mi ešte chvíľu." otočil som sa naspäť k zrkadlu a mierne sa trasúcimi rukami si upravil sako.

"Si v pohode?" zatvoril za sebou dvere a pristúpil ku mne.

"Hej, len trochu nervózny." zhlboka som vydýchol a zavrel oči.

"Harry poviem ti to isté čo si mi ty povedal pred mojou svadbou." otočil si ma za ramená k sebe a ja som sa na neho pozrel.

"Vycúvaj z toho alebo zdrhni a vlastnoručne ťa uškrtím. Neobliekol som si oblek iba preto aby som videl svojho najlepšieho kamaráta utekať z vlastnej svadby." mierne mnou zatriasol a ja som iba prikývol.

"Neveril by som, že to niekedy poviem ale Louis je ten pravý pre teba." usmial sa a ja som mu úsmev opätoval.

"Nebodaj si si ho obľúbil?!" s hraným prekvapením som zdvihol obočie a on iba prevrátil očami.

"To nie. Ešte stále si myslím, že je to zakrpatený diabol poslaný z pekiel aby nás všetkých okúzlil svojim výzorom a potom v spánku zabil. Len som to nechcel vyťahovať, keď si ho za pár minút máš vziať." o krok odstúpil a napravil si okuliare, ktoré sa mu jemne zošmykli z nosa.

"Ďakujem. Veľmi si vážim tvojej úprimnosti." iba som pokrútil hlavou a ešte naposledy sa pozrel na seba do zrkadla.

"Ale čo keď z toho vycúva on? Čo keď povie nie? Čo keď.." chcel som pokračovať ale Niallov pohľad ma umlčal.

"Harry. Nikdy som nevidel pár, ktorý by sa k sebe tak hodil ako sa hodíte vy dvaja. Ak niekto nevidí tu lásku medzi vami tak je buď slepý alebo úplne najviac hlúpy." pokrčil ramenami Niall a otočil sa smerom ku dverám.

"Idem skontrolovať ešte jeho. Máš asi päť minút potom si ma nepraj." pohrozil mi ešte a vyšiel z dverí.

Harry nebol jediný z páru, ktorý stresoval. O pár dverí vedľa prechádzal tam a späť tak isto nervózny, ak nie ešte viac, Louis.

"Louis môžeš sa už konečne posadiť? Začína to byť otravné." Liam prevrátil očami a ja som sa naňho iba škaredo pozrel.

Už som mu chcel odpovedať niečo hnusného, keď v tom sa ozvalo klopanie na dvere a dnu nakukla blonďavá hlava.

"Tak čo? Nerozmyslel si to, že nie?!" zdesene som sa pozeral na Nialla.

"No vlastne..." začal a nepozeral sa mi pri tom do očí.

"Och nie. On si to rozmyslel, že?" srdce mi začalo silnejšie biť. Ale keď som si všimol Niallov úsmev, tep sa znova vrátil do normálneho rytmu.

"Horan zabijem ťa." zamrmlal som sa otočil sa ešte posledný krát k zrkadlu.

Za mnou som počul tľapnutie Nialla s Liamom a ich smiech.

Pokrútil som hlavou a zhlboka sa nadýchol.

"Dobre, aj keď ma neskutočne baví robiť si srandu z nervózneho Tomlinsona Harrymu som dal päť minút a tak by sme už mali ísť." pozrel sa Niall na svoj telefón a na potvrdenie jeho slov dvere sa otvorili a v nich stála Barbara.

"Ani mne to netrvalo sa pripraviť tak dlho ako vám dvom." zasmiala sa a pozrela pri tom na Nialla, ktorý žiaril ako slniečko.

"Poďte už." natiahla k nám ruku a Niall sa jej okamžite chytil.