Spaces || larry au

~12~

       

"Harry prosím nechaj si to vysvetliť." položil som moju ruku na tú jeho, ktorú mal položenú na radiacej páke.

Chvíľu pozeral na naše ruky, ale s povzdychom tú svoju  odtiahol.

"Louis nie. Povedal som, že ti dám možnosť. Ale až doma. Prosím nie teraz." Harry sa zamračil na cestu pred sebou.

Ja som sa otočil k okienku a sledoval stromy, ktoré rýchlo mizli a zároveň si prehrával v hlave udalosti u mojich rodičov.

Harry sa rýchlo zdvihol a zamumlal tiché "ospravedlňte ma".

Počul som ako buchli dvere do kúpeľne v chodbe.

"Ako si mohol?! Dobre vieš, že s Alice sme boli iba kamaráti! Celý nás vzťah bol iba v tvojej hlave!" vykríkol som a vstal zo sedačky.

"A ty vieš, že som ti dosť jasne vysvetlil môj názor na vás dvoch. Myslel som, že som sa vyjadril jasne. Už nikdy si sa tu nemal ukázať s ním. Reprezentuješ moju firmu a tak sa budeš správať ako ja poviem!" otec hovoril kludne, čo ma vytáčalo ešte viac.

"Dobre, že to spomínaš." usmial som sa a pozeral sa priamo do jeho očí, ktoré mali tú istú farbu ako moje vlastné.

"Končím v tvojej firme. Nechcem byť do konca života závislý na tebe. Chcem sa stať členom futbalového klubu a od teba nechcem už ani korunu."

"Čo si o sebe myslíš?! Neprežiješ bezo mňa ani mesiac." odfrkol si otec.

"Si si istý? Lebo istý futbalový klub Doncater Rovers pred pár dňami podpísal somnou kontrakt na štyri roky." s neznámym druhom vzrušenia som sa postavil pred otca.

"Nechcem tvoje peniaze. Nič si mi do života nedal. Nikdy si sa o mňa nestaral, až keď som prebral firmu si si všimol, že máš aj syna. Nič ti nedlžím."

Chvíľkové vzrušenie a istý pocit hrdosti na samého seba vystriedala ostrá bolesť na pravom líci.

"Charles!" vykríkla moja matka, no otec ju iba odstrčil z cesty a prešiel ku skrinke s alkoholom.

"Zbláznili ste sa obidvaja?" konečne sa do toho zapojila aj ona.

"Louis ty sa ospravedlň svojmu otcovi a porozmýšľaj čoho sa vlastne chceš zbaviť. A ty Charles sa uvedom a prestaň všetko riešiť fackami alebo vyhrážkami!" mama pri mne používala mierny tón, no keď hovorila na otca zvýšila hlas.

"Toto už je medzi vami dvoma. Som rozhodnutý a nemienim to meniť. Obzvlášť nie po dnešnom dni. Ja Harryho milujem a je mi jedno čo si o tom myslíte! Keď sa obidvaja ukludníte a budete schopní sa naobedovať somnou a s ním za jedným stolom ozvite sa. Dovtedy ma prosím nekontaktujte." obom som im venoval pohľad a opustil miestnosť.

Chcel som sa rozbehnúť do kúpeľne a dobíjať sa dnu, ale ako náhle som vybehol na chodbu skoro som niekoho zrazil na zem.

"Harry!" obmotal som mu ruky okolo pása a pritiahol si ho bližšie. Aj keď sa chvíľu bránil, nakoniec sa podvolil a hlavu si položil na moje rameno.

"Počul som plesknutie a bál som sa či sa ti niečo nestalo a tak som vyšiel sem a počul som koniec vašej hádky." zdvihol hlavu a pozeral sa mi do očí.

Ja som si v tých jeho všimol slzy a v tom momente sa mi stiahol žalúdok.

"Harry prosím nechaj si to vysvetliť. Všetky udalosti z New Yorku. Ja potrebujem aby si to počul aj odo mňa. To ako sa potom rozhodneš je už na tebe. Pochopím, aj keď sa rozhodneš ostať, aj keď odídeš. Len prosím vypočuj ma." hovoril som s naliehavosťou v hlase.

"Dobre. Ale až doma." potichu povedal Harry a o krok odo mňa odstúpil.

Auto zastavilo a ja som sa myšlienkami vrátil naspäť do prítomnosti.

Harry otočil kľúčom v zapaľovaní a nastalo ticho.

Ja som od neho nevedel, a ani nechcel, odtrhnúť zrak. On sa ale bohužiaľ pozeral na svoje ruky položené na stehnách.

"Harry?" opatrne som prehovoril. Bál som sa. Nemôžem ho znova stratiť.

"Louis nechcem ďalšie klamstvá ani polovičnú pravdu. Aj kebyže tvoje slová by ma mali znova dostať na dno potrebujem vedieť celú pravdu." vzhliadol ku mne a v očiach sa mu leskli slzy.

"Dobre. Uh neviem kde začať." poškriabal som sa na zátylku a sledoval jeho ruky.

Zhlboka som sa nadýchol a s pohľadom upretým do zeme začal rozprávať.

"Udalosti krátko po tom čo sme prišli do New Yorku som ti už hovoril. Bol som na dne, mal som neustále zlú náladu, s rodičmi som sa nebavil a jediné na čo som myslel 24/7 si bol ty. Keď sa začala škola nezaujímal som sa o známky, predmety ani ľudí okolo mňa. Všetci sa na mňa pozerali strašne povýšenecky až na jedno dievča. Alice." na chvíľu som sa odmlčal a rýchlo pozrel na Harryho.

Jeho výraz bol kamenný. Nevedel som vyčítať žiadnu emóciu.

"S Alice sme sa rýchlo spojili proti všetkým. Boli sme tí nechcení v triede, no bolo nám to jedno. Viac krát bola aj u nás doma. Ona mi vnukla nápad s útekom za tebou." usmial som sa pri tej spomienke a na chvíľu som uvidel malý úsmev aj na jeho tvári.

"Po návrate okrem iného mi otec zobral aj elektroniku vrátane mobilu. A práve to bol zlomový bod. Poslal Alice správu o tom, že ty si bol iba rozptýlenie skutočné city prechovávam k nej. Na druhý deň za mnou Alice prišla a povedala, že ma nikdy nebrala viac ako kamaráta a vzťah si nevie predstaviť. Ja som samozrejme nevedel o čom hovorí. Potom čo mi to vysvetlila sme sa zhodli na tom nechať otca v tom, že spolu chodíme. Dúfal som v to, že mi dá pokoj. To sa stalo krátko potom čo sme rozišli." hlas sa mi zatriasol. Snažil som sa ignorovať slzy tečúce dolu Harryho tvárou.

"Keď už otec dokázal rozdeliť nás dvoch a myslel si, že s Alice tvoríme pár dal mi pokoj, začal sa správať normálne a meno Styles odvtedy v našej rodine už nepadlo." ukončil som rozprávanie a s očakávaním sa pozrel na neho.

"Nikdy si s ňou nemal viac než kamarátstvo?" spýtal sa s roztraseným hlasom.

"Nikdy sme sa nedostali ďalej než detskú pusu." odpovedal som a usmial sa nad Harryho tichým vydýchnutím.

Nahol som sa k nemu a obtočil mu ruky okolo krku.

On tie svoje položil na moje boky a pritiahol si ma ešte o niečo bližšie.

"Curly prosím odpusť mi to všetko. Bol som slaboch ja viem, ale chcem a potrebujem tvoju druhú šancu." šepkal som mu do ramena.

"Miloval som ťa, keď si bol tisíce kilometrov odo mňa. Bol by som hlupák ak by som sa ťa teraz vzdal." s úsmevom sa Harry trochu odtiahol a pozeral mi do očí.

Ja som rukami jemne chytil jeho líca a prekonal medzeru medzi nami.

Aj keď to nebol náš prvý bozk v bruchu som mal ten istý roj motýľov ako vždy.

Nikdy sa neunavím obdivovaním každého jedného detailu na Harrym.

Mám rád kamarátov, futbal a jar.

Ľúbim moje sestry a Johannu.

Ale milovať budem schopný iba jeho.

Always in my heart Harry Styles.

.
.
.
.
Bullshit or nah?
.
.
.
.
Ako si mnohí z vás asi domysleli toto je koniec.
Nie úplný, lebo ešte pridám Epilóg ale...uhm...potom už sa všetci rozlúčime so Spaces 😅
.
.
.
.
Je mi to ľúto, lebo tento príbeh mi za tých pár mesiacov prirástol k srdcu a nerada sa s ním lúčim. Aj keď ešte nie oficiálne.
.
.
.
.
All the love. ❤️
-J