Spaces || larry au

~11~

       

"Si nervózny?" nachvíľu Harry odvrátil zrak od cesty pred nami, ale následne sa očami vrátil naspäť.

"Je to až tak moc vidno?" nervózne som sa zasmial a Harry sa uškrnul.

"Odkedy sme odišli z domu si nepovedal ani slovo a celých 20 minút trasieš nohou. Plus si furt kúšeš spodnú peru s čím by si mal prestať, lebo zastavím na prvom odpočívadle a na tom obede u vašich sa neposadíš." venoval mi rýchlo pohľad Hazz a pri tom sa usmieval od ucha k uchu.

"Harry!" jemne som ho buchol do ramena.

"Takže si nervózny." skonštatoval Harry a ja som si povzdychol.

"Idem svojmu otcovi oznámiť, že končím vo firme a chcem kúpiť vlastný futbalový tým. Plus, že som si znova našiel cestu k tebe. Slovo nervózny je slabé." pozrel som sa dole na svoje ruky, ktoré sa mierne triasli.

"Hej. Lou?" chytil mi ruky, keď sme zastali na svetlách.

"Bude to v poriadku. Budem tam s tebou celý čas." usmial sa a dal mi pusu na líce.

Ako sa auto pohlo ja som odvrátil zrak smerom k oknu.

Bál som sa.

Bál som sa, že otec vytiahne udalosti z New Yorku a ja ho zase stratím. Nezniesol by som to.

Zrovna keď moje myšlienky sa začali odoberať zlým smerom auto zastavilo.

Pozrel som sa na vilu pred nami.

Nedokázal som toto miesto volať domovom.

Pre mňa to bola iba biela dvojposchodová budova s masívnym hnedými dverami. S piatimi izbami, troma kúpeľňami, saunou a obrovskou kuchyňou. S farebnou záhradou a jazierkom. S bazénom a altánkom vzadu. Nesmela chýbať ani garáž s dvoma najdrahšími autami a jednou malou limuzínou.

Samozrejme o nič z tohto sa moji rodičia nestarali.

Na to mali desať členný personál.

Prešli sme cez veľkú bránu, ktorá mala presne v strede T.

Auto Harry zastavil pred garážou. Ako náhle vypol motor v aute ostalo ticho. Bolo počuť jedine moje zrýchlené dýchanie.

"Louis pokiaľ nechceš nemusíš im hovoriť o mne. Ešte stále môžem odísť a povieš im iba o firme."

"Nie!" chytil som mu ruku a s miernym zdesením sa na neho pozrel.

"Ja..." nachvíľu som sa odmlčal. Nevedel som vybrať správne slová.

"Milujem ťa." nakoniec som zašepkal a sklonil zrak.

Dlho mi to ale nevydržalo, keďže som pocítil Harryho prsty na mojej brade.

"Louis nech sa stane čokoľvek tam vnútri budem ťa milovať. Znova ťa nenechám odísť. Už nikdy." nespúšťal zo mňa svoje oči a hovoril to s takou naliehavosťou, že ma strach na moment opustil.

Následne ma jemne chytil za krk a pritiahol si ma až tesne k nemu.

Mohol som cítiť jeho mentolový dych a typickú vôňu, ktorá sa nedá tak ľahko opísať. Zmes jablkového šampónu, Armani voňavky a niečoho špecifického.

Moje myšlienky boli po chvíli prerušené jeho perami na tých mojich.

Aj keď som si uvedomoval, že budeme meškať bolo mi to jedno a Harryho som si pritiahol ešte bližšie.

~~~

Už dobrých pár minút sme sedeli s Harrym v obývačke na dolnom poschodí a čakali na mojich rodičov.

"Louis?" ozvalo sa spoza nás a ja som sa nad tým známym hlasom usmial.

"Johanna!" vyskočil som na nohy a utekal objať postaršiu pani. Ona ako vždy mi venovala vrelé objatie.

"Už dlho si sa tu neukázal. Čože tak zrazu?" pohladila ma po líci a ja som sa obzrel na Harryho, ktorý iba prekvapene na nás pozeral.

"Prišiel som oznámiť pár noviniek, po ktorých sa tu už asi nikdy neukážem." zašepkal som a mohol som si všimnúť, ako jej zosmutneli oči.

"Neboj Johanna. Jedného dňa ťa zamestnám v mojom vlastnom dome a dostanem ťa odtiaľto." dal som jej ruky na ramená a pozeral jej do unavených očí.

"Ja viem. Sľuboval si mi to, už keď si mal šesť." chytila mi ruku, mierne ju stisla a o krok odstúpila.

"Musím ísť dorobiť občerstvenie. Toho kučeravca som tu už pár krát videla. To že ste zase spolu nie je náhoda. Drž sa ho. Je vidno, že ťa robí šťastným." rýchlo mi zašepkala do ucha a s úsmevom odišla do kuchyne.

"Louis?" ozval sa potichu Harry a ja som si k nemu sadol a kývol hlavou nech pokračuje.

"Nikdy si mi nepovedal prečo máš tak dobrý vzťah s Johannou." s otázkou v očiach sa na mňa pozrel.

"Už od mojich troch sa o mňa starala najviac v tomto dome. Vždy ma budila, kŕmila, obliekala aj ukladala do postele. Utierala slzy, ošetrovala odreté kolená. Chodila somnou na zápasy vo futbale a pomáhala mi s učením. Vždy tu bola pre mňa, a keď sme odchádzali do New Yorku rodičia ju chceli prepustiť. Už stačilo, že som opúšťal teba a tak som bojoval za to aby Jo šla s nami."

Harry potichu počúval každé jedno slovo a neodtrhol odo mňa zrak až dokým ma niekto neprerušil.

"Čo to dopekla?!" skríkol hlboký hlas spoza mňa a mne sa myšlienky vrátili o pár rokov dozadu.

Do doby, keď nás môj otec našiel na sedačke v starom dome.

"Louis William Tomlinson! Ako sa opovažuješ vracať sa sem s ním?! Bol som v tom, že si sa už cez neho preniesol!" otcov hlas mi znel v hlave.

Harry sa zamračil a chytil ma silno za ruku.

Otec prešiel spoza sedačky pred nás a prepaľoval Harryho pohľadom.

"Charles čo sa stalo? Je ťa počuť až do druhého poschodia." prišla dole po schodoch mama, a keď si všimla mňa s Harrym na chvíľu zostala stáť v chodbe. S povzdychnutím sa postavila vedľa otca a sklamane sa na mňa pozerala.

"Elizabeth verila by si tomu?! Vedel som, že sme ho mali nechať v New Yorku!" znova zdvihol hlas a rozhadzoval pri tom rukami.

"Otec môžeš prestať prosím? Neprišiel som sem sa s vami hádať. Prišiel som vám oznámiť pár vecí." zavrel som oči a zhlboka dýchal. Vedel som, že to takto dopadne. Práve preto som sem nechcel chodiť.

"Zahrňuje to tohto buzeranta?!" spýtal sa už normálnym hlasom, no ešte furt mu bolo v hlase počuť zúrivosť.

"Neopovažuj sa ho tak volať!  Milujem ho a ty nemáš jediné právo do toho hovoriť! Už som dospelý a ja si budem vyberať s kým chcem stráviť zbytok svojho života!" zaťal som ruky v päste a oplácal mu nenávistné pohľady.

"Miluješ ho?" ironicky sa zasmial otec.

"Už si zabudol na Alice?" na tvári mu hral víťazný úsmev a mne v tom momente stuhla krv v žilách.

Venoval som Harrymu rýchly pohľad, no okamžite som to oľutoval, keď som si všimol jeho zmetený výraz.

"Predpokladám, že ti o nej ešte nestihol povedať." usmieval sa otec a ja som nenápadne krútil hlavou.

"Alice bola jeho priateľka v New Yorku. Netrvalo mu dlho než sa cez teba dostal. Stačila mu jedna noc s ňou a ty si bol to posledné na čo myslel." otcove slova sa ozývali po tichej miestnosti.

Ja som im ale nevenoval pozornosť. Jediné čo ma v tom momente trápilo boli slzy v Harryho očiach.

.
.
.
.
I hate myself so much 😐
.
.
.
.
Čiže viacero ľudí mi napísalo (či už do komentov alebo do správ), že mám pokračovať so Spaces a tak som tu 😁
.
.
.
.
Ale upozorňujem, že o moc to nepredĺžim. Iba pár dieľov.
.
.
.
.
Inak naschvál som to takto stopla ale nebojte všetko sa vyrieši v ďalšom dieli (:
.
.
.
.
All the love.❤️
-J