Spaces || larry au

~2~

"Áno a potom pôjde Emily s tými modrými šatami a za ňou by mohla ísť..." moje myšlienky boli prerušené niekým kto vtrhol do zasadačky.

Ja som nasupene zdvihol pohľad na narušiteľa, ktorý si dovolil meškať na poradu celú pól hodinu!

No ako náhle som tam videl stáť Nialla s čiernymi okuliarmi na očiach a neprítomným výrazom iba som si povzdychol a otočil sa naspäť k stene plnej fotiek všetkých modelov, ktoré sa budú predvádzať na prehliadke. On si medzi tým potichu sadol na koniec stola a bez poznámky či ospravedlnenia ma sledoval.

Niall Horan. Jeden z mála Írov v tejto spoločnosti. Spoznali sme sa, keď sme obidvaja nosili ešte plienky a museli nás kŕmiť naši rodičia. Už od prvého dňa držíme spolu a navzájom vieme o tom druhom prakticky všetko.

"A na koniec chcem Caru a Alexa."

"Ale pane, to sme nikdy pred tým neurobili." ozvala sa Daisy. Všetci sa na ňu otočili a potom naspäť na mňa.

"Ja viem. Ale tento rok sa musíme vytiahnuť. Musíme prekonať minulý rok, a taktiež Tomlinsona." ako náhle som dokončil moju myšlienku niekto vyprskol vodu a začal sa nekontrolovateľne dusiť.
Trvalo mi asi 3 sekundy aby som si správne tipol kto.

"Preboha Niall! Prečo ťa vlastne zamestnávam, keď ani na čas nevieš chodiť a ani piť poriadne nevieš?!" škaredo som sa naňho pozrel.

"Ako malé decko." zakrútil som hlavou a otočil sa k ostatným.

"Dobre týmto končím poradu. Všetci viete čo máte robiť. Niall ty tu prosím ostaň." všetci prítomní sa urýchlene zdvihli a opustili zasadačku.

Ako náhle sa zavreli dvere za poslednou osobou Niall si z očí zložil okuliare, ruky prekrížil na hrudi a s blbým úsmevom ma sledoval. Ako náhle som uvidel tie kruhy pod jeho očami došlo mi, prečo meškal.

"Niall môžeš mi to vysvetliť?" zdvihol som obočie a pristúpil k nemu bližšie.

"Tak prepáč no. Ale kto preboha dáva porady na deviatu ráno?!" pokrútil hlavou a ja som iba zaškrípal zubami.

"Normálne pracujúci ľudia? Niall nestačí, že ti tolerujem každodenné neskoré príchody do práce? To mám znášať ešte aj neskoré príchody na porady? To, že som ťa zamestnal bolo iba z dobrej vôle a zhodou okolností si môj kamarát a nechcem aby si skončil u rodičov alebo pod mostom. Ale musíš sa naučiť tolerovať príkazy, dobre?" tak nerád mu dávam prednášky, ale keď niekedy sa naozaj správa ako malé decko.

"Dobre prepáč Harry. Ja len, že včera bol ťažký večer a ešte ťažšie bolo dnešné stávanie." uchechtol sa a ja som iba prevrátil očami.

"Nebude sa to už opakovať. A ak tak iba v špeciálnych prípadoch ako sú narodeniny alebo iné oslavy." usmial sa a následne vyskočil na nohy. Pristúpil ku mne a obmotal okolo mňa svoje ruky. Mne únavou padla hlava na jeho rameno.

Bolo iba desať hodín ráno a ja som sa cítil ako keby ma niekto zbil. Odkedy mi bola oznámená účasť Tomlinsona na prehliadke tak je pre mňa ťažké zaspať a potom nasledujúce ráno vstať. Bezsenné noci poväčšine trávim pozeraním do stropu a premietaním si všetkých možných spôsobov ako bude prebiehať naše stretnutie. Ak mám byť úprimný zatiaľ sa mi ani jedna možnosť nepáčila.

"Takže Tomlinson na prehliadke hej?" rypol si Niall, ako náhle sa odo mňa odtiahol.

"Ugh!" povzdychol som si a hlava mi znova padla dolu.

"Niall nevieš si predstaviť ako moc sa mi tam nechce ísť. Nevideli sme sa tri roky a teraz mu mám čeliť po celý jeden večer. A čo keď sa rozhodne zostať aj na ostatné dni? To znamená že ho budem stretávať celý týždeň! Niall čo mám robiť?" zlomene som sa naňho pozrel.