Spaces || larry au

~7~

Sedel som v kaviarni za stolom a nervózne podupával jednou nohou.

V rukách som silno držal kelímok s horúcou tekutinou.

Zakaždým, keď zazvonil zvonček nad dverami som s nádejou zdvihol pohľad, no ešte ani raz to nebol on.

Už som strácal nádej. Vedel som, že nepríde! Chcel sa iba raz a znova zahrať s mojimi citmi. Bože a ja hlúpak som mu na to naletel!

Práve v momente, keď som sa chcel zdvihnúť, odísť a zabudnúť, že vôbec niekedy som sa s niekým ako je Louis Tomlinson zaplietol, zas a znova zazvonil zvonček.

Zdvihol som pohľad a neubránil som sa miernemu úsmevu. Stál tam.

Musel utekať, lebo vlasy mal rozhádzané do strán. Biele tričko s čiernymi rukávmi sa mu mierne vyhrnulo a jeho dokonalé stehná obopínali ako vždy čierne skinny jeans.

Bol zmetený, rozcuchaný a udýchaný, ale aj tak dokázal urobiť dojem. A to vstúpil dnu pred asi piatimi sekundami.

Po chvíli blúdenia pohľadom po kaviarni si ma všimol sedieť v rohu. Usmial sa a vykročil ku mne.

Za to mne z tváre v momente úsmev zmizol.

Aj keď by som mu najradšej skočil do objatia a po dlhej dobe znova dostal do nosa jeho dokonalú vôňu, tak ľahko ma nedostane.

"Ahoj Harry." úsmev sa mu ešte o niečo zväčšil, keď som ho odzdravil naspäť.

"Ako vidím tvoje chute sa moc nezmenili." potichu sa zasmial a hlavou kývol ku kelímku v mojich rukách.

"Oh áno. Karamelové latté je jedna z mála vecí, ktoré mi zo života neodišli." odpovedal som nezaujato a všimol si ako mu zrazu zmizol úsmev.

"Harry.." chcel pokračovať, no ja som ho stopol jednoduchým zdvihnutím ruky.

"Louis iba ťa dopredu varujem. Tento krát nechcem počuť žiadne výhovorky ani klamstvá, jasné? Ani len neskús spomenúť vzdialenosť medzi nami, ktorá nás rozdelila. Lebo prisahám, že potom odchádzam." hovoril som rýchlo a pritom sa mu pozeral rovno do očí.

Chcel som to mať čím skôr za sebou. Už som chcel ísť domov, kde by som mohol úplne bez problémov potichu plakať do vankúša.

Veď preboha! Po troch rokoch sedím za jedným stolom s chalanom, ktorého som miloval, a ktorý ma dostal na dno!

Kebyže sa o tomto dozvie Niall tak ma rozreže tým najtupším nožom aký nájde.

Louis iba prikývol a sklopil zrak k svojim rukám, ktoré mal položené na kraji stola.

"Úplne na začiatok chcem povedať, že som mal ledva 18 rokov, keď sme sa rozišli. Poznal si mojich rodičov. Vieš ako sa správali, keď prišli na náš vzťah. Nikdy ho nepodporovali a myslím si, že sa dokonca tešili, keď sme sa lúčili.

Potom keď sme sa už nejako udomácnili v New Yorku naši začali na mňa tlačiť aby som už zabudol a začal žiť normálny život s normálnou partnerkou. Nechceli ani len počuť o tebe a o tom, že ťa ešte stále milujem." posledné slová zašepkal a na chvíľu sa odmlčal, lebo k nášmu stolu prišla servírka.

Zatiaľ čo Louis diktoval svoju objednávku, ja som z neho nespúšťal oči. Slová, ktoré hovoril vo mne vyvolávali spomienky. Spomienky, na ktoré som tak moc chcel zabudnúť.

Keď servírka odišla a následne sa vrátila s Louiho objednávkou, on zdvihol konečne oči od stola a na chvíľu sa nám stretli pohľady.

V tom momente som sa vrátil do doby, keď sme ležali na posteli v mojej izbe a pozerali si do očí. Do doby, keď pre nás nikto na svete neexistoval. Do doby, keď som ho šialene miloval.

On ale znovu sklopil zrak a s mierne trasúcim sa hlasom pokračoval v rozprávaní.

"Myslím, že sa to stalo vtedy, keď som za tebou utiekol naspäť do UK. Doma ma čakala hádka s rodičmi a facka od otca. Prekvapilo to všetkých, lebo nikdy pred tým na mňa ruku nestiahol. Dostal som trojmesačné domáce väzenie. To by som vydržal ale zobrali mi aj všetku elektroniku.

Aj keď som ti neodpisoval ty si bol vytrvalý. Keď už otec nezniesol tie nekonečné hovory a upozornenia na správy, tak mi dal na výber. Buď sa s tebou rozídem alebo polícii nahlási všetky podvody tvojho otca. Neviem odkiaľ to vedel ale dal som si dva a dva dohromady. Kebyže to naozaj nahlási prídete o všetko a to som nemohol dovoliť.

A tak som sľúbil, že sa s tebou rozídem. Bolo to hnusné ja viem, ale myšlienka na to, že by sa ti niečo stalo ma ničila." po líci mu stiekla slza, ktorú si ale rýchlo zotrel.

"Chcel som ti to vysvetliť, ale ty si nepočúval. A potom to čo mi povedal Niall.."

"Počkať čo? Ty si po našom rozchode hovoril s Niallom?!" neveriacky som sa na neho pozrel.

"Ty si o tom nevedel?" prekvapene sa na mňa pozrel.

Nepríjemne mi stiahlo hrudník, keď som uvidel slzy v jeho očiach.

"Neodpovedaj otázkou prosím. Vieš, že to neznášam."

"Prepáč. Áno zastavil sa za mnou. Krátko po tom čo ste skončili školu a ty si začal pracovať pre tvojho otca. Bol tu s rodičmi a neviem ako, no našiel ma a povedal nech sa od teba držím ďalej. Hovoril o tom ako si bol na dne kvôli mne, a že ani jeden nechceme aby si sa tam dostal znovu. Preto som ti nevolal ani nenapísal. Nechcel som ti ublížiť ešte viac." hlas sa mu triasol, no v tom momente som to ja nevnímal.

Niall mi nikdy nepovedal o tom, že bol za ním. Vedel som o tom výlete do New Yorku, ale ani vo sne ma nenapadlo, že by za Louim naozaj šiel.

"Tým, že si sa neozval si mi ubližoval najviac. Uvedomuješ si to? Nahovoril si mi ako ma miluješ a potom si na mňa jednoducho zabudol." snažil som sa hovoriť potichu a neupozorňovať na nás. Bolo to čím ďalej tým náročnejšie, keďže sa vo mne hromadil hnev a zúfalosť.

"To nie je pravda! Nikdy som na teba nezabudol! Ako by som aj mohol?! Veď si bol skoro každodenne na nejakej obálke časopisu. V novinách, na internete. Za každým, keď som videl ako sa usmievaš, ako si šťastný mi to pripomínalo aká hrozná osoba som." hlavu si vložil do rúk a potichu vzlykal.

"Louis neviem čo chceš počuť. Že ti odpúšťam a všetko je v pohode? Nedokážem to povedať, lebo to nie je v pohode. Ja som ťa miloval." už aj mne sa triasol hlas. Slzy v očiach som doslova cítil ako sa chcú pretlačiť na povrch.

"Pozri sa mi do očí a povedz mi pravdu. Keď si vtedy deň pred odchodom povedal milujem ťa myslel si to vážne?" spýtal som sa otázku, ktorá ma ťažila dlhé tri roky.

Louis sa zhlboka nadýchol a pozrel mi priamo do očí.

"Myslel som to vážne a ešte stále myslím. Prepáč Harry." rýchlo zo seba vysypal, zdvihol sa a vybehol von.

Ja som tam ostal sedieť. Už som sa nesnažil zastaviť slzy tečúce dole tvárou. V hlave mi stále dokola hralo to čo povedal.

On ma stále miluje?!

.
.
.
.
Heya!
Zabite ma niekto 😁🔫
.
.
.
.
A je to vonku!
Možno to niekomu príde urýchlené, no táto story je v kategórií short story. Preto neočakávajte viac ako 10 dielov (asi ešte neviem presne).
.
.
.
.
Diel som sa rozhodla venovať najlepšej osobe na svete (aj keď som práve teraz na ňu urazená) minniecupcakee ❤️
.
.
.
.
Taktiež som zmenila cover. Dúfam, že sa páči 😊
.
.
.
.
All the love. ❤️
-J