~6~

1.8K 138 26
                                        

"Harry počkaj! Kam bežíš?!" počul som prenikavý Niallov hlas, no ja som sa nezastavoval. Razil som si cestu cez ľudí na najbližšie záchody, ktoré bohužiaľ boli skoro na druhom konci budovy.

Rýchlo som otvoril dvere a následne sa zamkol v jednej z kabínok.

Dýchal som zhlboka a snažil sa nepustiť slzy dole tvárou.

Myslel som si aký silný budem až ho uvidím.

Myslel som, že sa nič nestane.

Nechcel som dovoliť aby ma niečo také ako Louis Tomlinson zlomilo. Nie znovu.

Bohužiaľ to všetko sa zrútilo ako domček z kariet v momente, keď som mal možnosť sa znova pozerať do tých oceánov.

Rukou som buchol do steny predo mnou. Už nemalo zmysel zadržiavať slzy. Zrazu to na mňa všetko dopadlo.

"Harry? Si tu?" moje vzlyky boli prerušené osobou, ktorá vošla dnu.

"Niall prosím choď preč." povedal som roztraseným hlasom a ešte stále sa opieral jednou rukou o stenu predo mnou.

"Pekný pokus. Teraz nikam nepôjdem. Neodišiel som vtedy, neodídem ani dnes." bolo ho počuť o niečo bližšie.

"No tak. Otvor." povedal potichu z druhej strany dverí. Ja som sťažka vzdychol a siahol po kľúči, keď zrazu niekto ďalší vošiel do miestnosti.

"Ale, ale koho to nevidím?! Niall Horan! Aké nemilé prekvapenie." prehovorila ďalšia osoba silným anglickým prízvukom.

Vedel som kto presne kto to bol. Ten hlas by som spoznal aj v tej najhlbšej kóme.

"Tomlinson." nepríjemne ho oslovil Niall.

"Som nevedel, že tu pracuješ. Len nie som si úplne istý tvojou pozíciou. Vrátnik? Upratovač?" zasmial sa Louis a mohol som si živo predstaviť ako Niall zatína päste.

"Ja tu nepracujem. Som tu s Harrym ako asistent a podpora." hovoril Niall cez zaťaté zuby.

"Oh." na chvíľu sa odmlčal, no potom sa znovu pustil do Nialla.

"To musel byť v nejakom inom stave, keď začal pracovať zrovna s tebou."

To som ja, ale už nevydržal a bez toho aby som o tom rozmýšľal vybehol z kabínky.

"Áno bol som v inom stave! Bol som zlomený a nemal som dôvod na šťastie, lebo ty si odišiel a nechal ma za sebou, ani si sa neobzrel! Niall bol jediný, ktorý somnou ostal! Každý deň bol pri mne a pomáhal mi na teba zabudnúť. Prácu u seba som mu dal, lebo to vedel a potreboval som ho! Lenže to ty nemôžeš vedieť, lebo si obyčajný sebecký, rozmaznaný parchant, ktorého nikto a nič nezaujíma!" vykričal som mu všetko, čo ma za tie roky ťažilo.

Po mojom výstupe zostalo v miestnosti ticho.

Louis pozeral na mňa prekvapene, no na chvíľu som mu v očiach zbadal aj smútok.

Na rozdiel od neho Niall na mňa pozeral obdivujúco.

Ja som sa dva krát nadýchol, následne vydýchol a opustil tie blbé toalety.

"Harry počkaj. Zastav!" zakričal za mnou Niall. Prudko som zastavil, čím Niall do mňa zozadu narazil.

Postavil sa vedľa mňa a bez slova sme postupovali do miestnosti, kde sa mala konať ďalšia prehliadka.

"Harry?" spýtal sa, keď sme znova sedeli.

"Chceš o tom hovoriť?" hovoril opatrne. Vedel, že sa pohybuje na tenkom ľade.

"Neviem. Neviem čo to do mňa vošlo. Proste ma štvalo, že sa do teba púšťa. Keď sme boli spolu vždy si z teba uťahoval iba trochu, no teraz to už prehnal. Myslíš, že som...uhm...že som mu ublížil?" pozrel som sa na neho spýtavo a on sa zamračil.

"Aj keby tak čo?! On urobil to isté pred troma rokmi." znova sa mu do hlasu vracala zlosť.

"Ja viem, ale predsa len. Už sú to tri roky."

"Harry pozri sa na mňa a dobre počúvaj. Hlavný dôvod prečo som nechcel aby ste sa vy dvaja stretli bol, že som tak nejako tušil takýto koniec." Niall hovoril potichu a pozeral sa mi priamo do očí.

Ja som mu ale venoval nechápavý pohľad čo spôsobilo prevrátenie jeho očí.

"Dobre tak inak. Vždy, keď sa niečo medzi vami dvoma stalo všetko čo musel Tomlinson urobiť bolo, že si ťa pozval k nim alebo prišiel k tebe a nejako ťa presvedčil. Už, keď si ho prvý krát uvidel na chodbe si sa zamiloval do jeho očí. Odvtedy si mal pre ne slabosť a zakaždým ťa nimi obmäkčil. Chápeš aspoň trochu kam tým smerujem?"

Ja som sa na chvíľu zamyslel, no znova som iba pokrútil hlavou. Niall si sťažka vzdychol.

"Bože daj mi silu s týmto chlapcom!" Niall zdvihol ruky na znak modlenia do vzduchu a potom mi znova venoval pozornosť.

"Máš slabosť pre neho celkovo, ale jeho oči najviac. Keby, že sa nestretnete nemáš takéto reči. O tom ako mu chceš odpustiť, čo si síce nepovedal nahlas, no došlo mi to aj bez toho. Harry prosím neurob nijakú hlúposť, čo by si potom neskôr ľutoval."

Niall dohovoril presne v momente, keď sa zhasli svetlá a začala ďalšia z mnoha prehliadok.

~~~

O tom čo povedal Niall som rozmýšľal dlho.

Možno práve pre to som už presne 27 minút sedel na posteli s MacBookom na stehnách a uvažoval nad tým čo odpísať.

Rozmýšľal som nad tým čo si mi dnes "povedal". Uvedomil som si, že nikdy som ti nevysvetlil ozajstný dôvod nášho rozchodu. Práve preto si myslím, že by sme sa mali stretnúť. Prosím Harry! Neznesiem myšlienku na to, že ma nenávidíš.

LT

Chcem ale zároveň nechcem sa s ním stretnúť.

Ako povedal Niall nemôžem urobiť rýchle rozhodnutie iba preto, že mi sám od seba napísal.

Neviem či som pripravený počuť pravdu. Dlhé tri roky si mlčal a teraz chceš zrazu hovoriť? Neviem Louis. Neviem či ti môžem ešte veriť.

HS

Nečakal som na jeho odpoveď. MacBook som zavrel a položil vedľa postele na nočný stolček.

Potrebujem vedieť pravdu, ale kde mám istotu, že to nebudú iba ďalšie klamstvá?

.
.
.
.
Heya 😊 ano viem je to krátke a nudné a ani ja sama sa za to nemám rada.
.
.
.
.
Ale zase na druhú stranu už sa stretli 😁 to je dobre či?
Prosim zanechajte nejaké názory na kapitolu/story whatever v komentároch.
Moc by mi to pomohlo.
.
.
.
.
All the love. ❤️
-J

Spaces || larry auTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang