Nesprávne Zamilovaná

#Tretia časť

Zobudila som sa na zvonenie budíka. Neochotne som rozlepila oči a vypla som budík. Vstala som a trochu som si upravila vlasy. Pozrela som na hodiny. "6:00" zamumlala som si popod nos. Obula som si čierne Conversy a zliezla som dole. Nadýchla som sa letného vzduchu a pohla som sa smerom dole s kopca. Pohmkávala som si pesničku ako vždy. Bola som kúsok od začiatku dediny, tak som pridala do kroku. Prešla som okolo záhrady a prešla som k bránke. Bývame hneď v prvom dome od začiatku dediny. Pomaly som otvorila bránku, ktorá zavŕzgala. Potichu, ale rýchlo som prešla k dverám. Otvorila som dvere, ktoré bývajú vždy odomknuté. Do nosa mi udrel pach potu, cigariet, zdochliny a alkoholu. Vstúpila som dnu a zapchala som si nos. Dýchala som úsatmi a prekračovala som fľaše ležiace na zemi. Vyšla som po schodoch hore. Zastavila som sa, keď som začula kroky vychádzajúce z vedlajšej miestnosti od mojej izby. Boli tackavé a sem-tam prestali. Moje srdce vynechalo pár úderov. Chcela som sa otočiť a ujsť, no bolo už neskoro. Otec sa vytackal z izby a zavadil o mňa pohľadom. "Kde si ty suka malá bola?!" zvrieskol opito. Priblížil sa ku mne a dal mi silnú facku. Narazila som na stenu a otec ma schmatol za vlasy. Strelil mi ďalšiu facku na to isté miesto a sotil ma zo schodov. Spadla som na fľaše a niektoré sa pod mojou váhou porozbíjali, takže som mala črepy v tele. Nejako som sa rýchlo postavila a ignorovala som črepy. Vybehla som z domu a rozbehla som sa hore do kopca k môjmu domčeku. Kúsok od domu som zakopla a spadla. Pár črepov sa mi zarylo hlbšie, takže som sa rozplakala...

Pohľad Bena
Počul som plač z vonka. Pozrel som sa von oknom. Na zemi ležala Linnéa a bola od krvy. Hneď som si dal kapucnu a šatku. Vybehol som z domu až k Linnéy.
Pomohol som jej na nohy. Odviedol som ju dovnútra do domu.

"P-prečo mi pomáhaš?" sťažka sa spýtala. Neodpovedal som, len som ju posadil v obývačke na gauč.

"Aha, takže ty takto, b-budeš stále ticho" šepla naštvane. Neodpovedal som a odišiel som pre lekárničku. Vrátil som sa dole.

"Tak aj ja budem ticho" šepla rozhorčene a zavrela oči. Potichu som sa zasmial. Sadol som si k nej a otvoril som lekárničku. Vytiahol som pinzetu. Natiahol som ruky k Linnéiným bokom a dotkol som sa jej trička.

"Čo to robíš?!" vyštekla. Ukázal som na jej rany. Sťažka si vydýchla a ruky zdvihla nad hlavu. Tričko som jej vyzliekol a odhodil som ho niekam. S pinzetou som začal vyberať kúsky skla a ukladal som ich na stôl. Keď už som skončil, rany som jej vyčistil a obviazal.

"Ďakujem" šepla zničene a lahla si. Odišiel som do svojej izby a vzal som jedno tričko v čiernej farbe a šedé tepláky. Vytiahol som náhradnú podušku, deku a paplón. Vrátil som sa za ňou do obývačky. Opatrne som ju posadil a obliekol som jej veci. Zabalil som ju do deky a podušku som položil na kraj gauča. Polahol som ju a prikril som ju paplónom. Hneď zaspala. Usmial som sa. Je taká rozkošná. Načo to myslíš?! Nikdy nebude tvoja! Zapamätaj si to! Kričala moja myseľ. Zvrtol som sa na päte a vrátil som sa do svojej izby. Vyzliekol som sa a vošiel som do kúepľne. Hneď som vbehol do sprchy a spustil som teplú vodu. Všetky svaly na tele sa mi uvolnili. Keď som vyšiel zo sprchy, rýchlo som sa obliekol a zišiel som dole. Linnéa stále spala na gauči. Usmial som sa na ňu a až potom som si uvedomil že nemám šatku. Vybehol som z domu a skontroloval som čas na hodinkách. "Za 10 minút osem, do riti" zanadával som pošepky q rozbehol som sa dole kopcom k škole. Keď už som nol pred školou, bez čakania som vtrhol dnu. Prebehol som prázdnou chodbou až k mojej triede. Bez čakania som vykopol dvere a vtrhol som do triedy. Učiteľka na mňa prekvapene pozrela. Zadýchaný som zamieril do kúta triedy k mojej lavici, a tam som sa posadil. Neobťažoval som sa ani ospravedlniť.

Pohľad Linnéy
Zobudila som sa. Pretrela som si oči. Pomaly som sa posadila, ale aj tak ma zaštípali všetky rany. Obzrela som si celú izbu. Pomaly som zvesila nohy z gauča a vstala som. "Je čas zistiť kto si, tajomný" šepla som si a pomaly som sa dotackala k schodom. Stúpila som na prvý schod a ten hlasno zavŕzgal. Zľakla som sa, že ten tajomný je doma, ale v celom dome bolo hrobové ticho, takže som si vydýchla. Vyšla som úplne hore a prvé čo ma zaujalo boli veľké hodiny, ktoré ukazovali čas 15:30. "To som spala až tak dlho?" šepla som si do ticha. Kútikom oka som si obzrela horné poschodie, na ktorom ma najviac zaujali dvere na konci. Vykročila som k nim. Natiahla som ruku a dotkla som sa kľučky. Pomaly som ju stlačila a zatlačila som do dverí. Predomnou sa objavila čierna izba s plagátmi na stene. Vstúpila som dnu. Posteľ bola rozhádzaná, s čiernymi návlečkami. Podišla som k oknu. Bol tam super výhľad na môj domček. Hneď po mojej pravej ruke bola tmavohnedá skrina. Otočila som sa k nej a pomaly som ju otvorila. Celým domom sa ozval vrzgot dvier zo skrine, ktorý prerušil vŕzganie schodov a kroky...