#Štvrtá časť

247 27 1
                                    

Vošiel som do svojej izby a všimol som si Linnéu pri mojej skrini. Otočil som sa jej chrbtom a nasadil som si šatku. Otočil som sa naspäť. Linnéa stála hneď predomnou. Zamračil som sa na ňu.

"P-prepáč" šepla. Pohodil som rukou, akože je to dobré.

"Iba som chcela vedieť kto si" šepla a natiahla ruku k mojej tvári. Chytil som jej zápästie a hlavou som pokrútil do strán, na znak odpovede nie. Ona sa vytrhla z môjho zovretia a znova sa pokúsila strhnúť mi šatku. Dotkla sa jej a strhla ju, no ja som sa reflexne otočil a rozbehol som sa preč.

"Počkaj!" kričala za mnou. Neotáčal som sa, bežal som ďalej. Vybehol som z domu a zamieril som k lesu...

Pohľad Linnéy
"Bože Linnéa! Ty si taká krava! Prečo si to urobila?!" nadávala som na seba. Pozrela som sa na šatku v mojej ruke. Zaviazala som si ju okolo krku a zakrila som si ňou polku tváre. Vyšla som z jeho izby a hľadala som kúpeľnu. Keď som ju našla, pozrela som sa na seba do zrkadla. Videla som iba moje modré oči. Ostatné bolo skrité. Keby som mala ešte kapucnu, nespoznám sa. Nadýchla som sa. Do nosa mi udrela príjemná mätovočokoládová vôňa. Usmiala som sa. Vyšla som s kúpeľne a vrátila som sa do obývačky. Lahla som si na gauč a rozmýšľala som nad tým chalanom. Nejako som popri tom zaspala...

Pohľad Bena
Zastal som kúsok od kraja lesa. Oprel som sa o strom. Ako jej vysvetlím, kto som?! Ako zareaguje keď sa odhalím?! Nechcem ju stratiť! Veď ja... Ja... Ja ju asi... Nie! Dáš jej pokoj! Povieš kto si a ona si ťa nebude všímať! Ani ťa nemá rada! Znova sa ozvala moja myseľ. Drž hubu! Zvrieskol som v duchu. Nepotrebujem tvoje rady! Moja myseľ stíchla a už sa neozvala. Odtiahol som sa od stromu a zamieril som k môjmu domu. Keď už som bol pred domom, započúval som sa do ticha. Ako, ako keby tu nikto nebol. Asi zistila kto som a ušla. Sťažka som vydýchol a vstúpil som dnu. Na gauči som si všimol spiacu Linnéu. Na tvári mala moju šatku. Usmial som sa. Potichu som prešiel okolo nej. Podlaha samozrejme nedala a zavŕzgala. Rýchlo som si dal kapucnu na hlavu a počul som iba tiché mrmlanie, nejaké slová ako nebi ma, chcem, a, Ben?! Prečo som počul svoje meno?! Zostal som zarazene stáť.

"Ben!" vykríkla a ja som počul ako prudko dýcha.

"A-ahoj" zakoktala. Asi si ma všimla. Ani som jej neodpovedal. Vstala a jej kroky mierili ku mne.

"Ehm toto je tvoje" šepla. Nad moje pleco prestrčila ruku aj zo šatkou. Na chrbte som pocítil teplo jej tela. Vzal som si šatku a zamieril som k schodom.

"Počkaj!" zastavili ma jej slová.

"Je mi ľúto že som ti liezla do izby" šepla.

"Hneď ako si odišiel som odišla z tvojej izby, takže sa nemusíš báť, že ti niečo zmizlo" povedala. Prikývol som a vyšiel som hore po schodoch. Vošiel som do svojej izby a hneď som sa vyzliekol do boxeriek. Niekto mi zaklopal na dvere, a kedže v dome bola iba Linnéa, nikto iný to nemohol byť.

"Môžem?" spýtala sa tlmene no ani by som nestihol odpovedať keby som chcel. Hneď mi vtrhla do izby.

Pohľad Linnéy
Bol iba v boxerkách! Len škoda že mi bol otočený chrbtom. Ale aspoň viem že má super telo.

"P-prepáč" sčervenala som a zabuchla som dvere. Oprela som sa oňe chrbtom a zavrela som oči. Sústredila som sa na hudbu vo svojej mysli a začala som si pohmkávať. Zrazu sa otvorili dvere, a skôr než som stihla vyktíknuť, ocitla som sa v niekoho náručí. Otvorila som oči a môj pohľad sa stretol s tým jeho. Znova mal šatku a aj kapucnu.

"P-prepáč" šepla som.

"Prepáč že ti spôsobujem problémy" šepla som a on ma pomaly postavil na nohy.

"Tak ja už pôjdem, len som sq ťa chcela spýtať či môžem používať sprchu" spýtala som sa trochu nesmelo. Iba prikývol.

"Ďakujem" šepla som a zišla som dole schodmy. Vzala som si moje veci a vyšla som z domu. Prešla som k môjmu stromu a hneď som naňho vyliezla. Vydýchla som si a vytiahla som mobil. Pustila som si pesničku od BVB Die For You a pohmkávala som si.

Vytiahla som si tašku a narýchlo som si naškrábala nejaké poznámky a trochu som to preštudovala. Keď som skončila, začala som si spievať na hlas. Lahla som si a zavrela som oči. Nechala som sa unášať textom pesničky a ten som spievala. Užívala som si to, dokedy som nepocítila dotyk na koži, ktorý spôsobil, že mojím telom prebehla elektrina...

Nesprávne ZamilovanáDonde viven las historias. Descúbrelo ahora