#Dvadsiata Šiesta Časť

153 20 20
                                    

Krv mi stekala po tele a moje viečka oťažievali. Nesmiem dovoliť aby som zavrela oči! Znova sa ozval vŕzgot dvier. Do miestnosti niekto vstúpil.

"Pozri, ja viem že Ren toto prehnal, ale on je už taký" šepol dievčenský hlas.

"Prišla som ťa ošetriť, aby si tu prežila" šepla do ticha a priblížila sa ku mne. Jej kroky sa ozývali miestnosťou. Zrazu zhíkla.

"Tak toto už prehnal!" šepla naštvane. Na ruky mi niečo vyliala. Bolo to ľadové. Trhlo mnou.

"Neboj, iba voda" šepla.

"Teraz to truchu zaštípe" šepla po chvíli ticha. Na ruky mi priložila niečo mäkké s tekutinou. Tekutina sa mi vsiakla do rany a ja som sykla.

"Už to bude" šepla a začala mi obviazavať ruky aj nohy. Pomaly som otvorila oči a pozrela som sa na ňu. Videla som iba jej smaragdové oči, ktoré žiarili. Celá postava bola v čiernom tieni.

"Tak ja idem" šepla.

"Uvidíme sa na budúce, maj sa" medzi dverami mi zakývala a ja som sa slabo usmiala. Dvere sa zabuchli a ja som sa zmohla iba na tiché ahoj. Pomaly som si lahla a zavrela som oči. Hneď som zaspala...

Pohľad Bena
"Kde je?!" kričal som na celý dom.

"Hovorím ti, že keď som si išla zapáliť, tak tu bola!" skríkla Lyra.

"Ale už tu nie je!" skríkol som zase ja.

"Tak možno odišla!" zapišťala Lyra.

"A prečo by to robila?!" spýtal som sa z nervami.

"Lebo ťa nemiluje?!" spýtala sa.

"Len závidíš!" vyštekol som. Už už išla niečo povedať, ale Jerry ju predbehol.

"Ja... Videl som tu nejaké čierne auto" šepol zo slzami v očiach. Otočil som sa na gauč, kde sedel a Matt ho obímal okolo pliec.

"Ako to myslíš?" spýtal som sa trochu kľudnejšie.

"Ono.... Stálo pred tvojim domom a v predu sedel Flin a nejaký holohlavý chlap" šepol. Hneď ako to šepol, sa z môjho tela vytratil všetok hnev. Padol som na kolená a tvár som si skryl do dlaní.

"Nie, nie, nie!" vykríkol som a ruky som spustil pozdĺž tela. Bez citov som sledoval podlahu a rozmýšľal som, či mi ju mohol vziať.

"Ten hajzel" šepol som a po líci sa mi skotúľala slza. Hneď som si ju zotrel. Nikdy som nebol mäkký, a ani nebudem. Vstal som a pohľad som zdvihol k Lyre.

"Pozri sa, čo si spravila" šepol som naštvane.

"Pozri sa!" vyštekol som.

"Konečne som mal normálny život a ty si mi ho dojebala!" skríkol som po nej. Jej oči sa plnili slzami.

"Všetko, všetko si mi zničila" šepol som zničene.

"Všetko!" vykríkol som a rozbehol som sa von. Vybehol som pred dom a zahučal som na celý les: ,,Linnéa!!!". Padol som na kolená a dlanami som sa oprel o zem. Sťažka som dýchal a svoj pohľad som zabodával do zeme.

"Zmyzla si tak rýchlo, ako si sa objavila" šepol som.

"J-ja... Asi viem kde sú" ozvala sa Lyra za mnou. Prudko som vstal a otočil som sa k nej.

"O-on..." chcela niečo povedať, ale lesom sa rozoznel výstrel. Lyra vyvalila oči a jej biele tričko sa nasiaklo krvou. Ublížene som ju pozoroval. Rukami sa chytila za brucho a spadla na kolená. Po tváry jej stiekli slzy a tvrdo dopadla na zem.

"Nie" šepol som a dobehol som k nej. Vzal som si ju do náručia.

"No ták, kde je?" spýtal som sa Lyri a ona sa zasmiala.

"T-ten d-dom" sťažka vydýchla a lesom sa rozoznel ďalší výstrel. Guľka trafila Lyrinu hlavu. Znova niekto vystrelil, ale guľka trafila zem pri mne. Bez čakania som vyskočil na nohy a vbehol som do domu. Zabuchol som dvere a sťažka som dýchal. Jerry s Mattom na mňa vystrašene pozerali.

"Je po nej" šepol som a oknom preletela guľka. Jerry vykríkol a Matt ho strhol na zem. Začali sa plaziť ku schodom. Ja som si ľahol na zem a tiež som sa začal plaziť. Jerry s Mattom už vybehli hore schodmi. Už už som sa šiel stavať, ale nad mojou hlavou preletela guľka. Vylakane s zostal ležať na zemi. V ušoch mi pišťalo a začal som sa potiť.

"Ty suka malá! Vylez!" ozval sa krik z vonka...

Dnes kratšia, pretože chcem aby mi to vyšlo presne na 30 častí.... A nie, dvojka nebude...

Čo myslíte, kto po nich strieľal?

Dúfam že sa časť páčila, ďalšia až zajtra, keď sa k tomu dokopem...

Nesprávne ZamilovanáDonde viven las historias. Descúbrelo ahora