I'm crazy in love with you, Liana |SK|

3. Tajomstvá zasneženého lesa

Nad ránom sme všetci tí, ktorí hrali fľašu zaspali na zemi, kde sme hrali. To jest, Teddy a o neho opretá Vict, vedľa nich Fred, a potom ja a James.

Počkať! Ja a James? Ale... ako? Veď keď sme hrali fľašu bol oproti mne... Nechápala som tomu. Možno prišiel ku mne lebo mu bolo zima. Pretože len ja jediná som mala prikrývku a bola som prikrytá.

"Včera večer to bolo super," povedal mi, tak aby ho nikto nepočul. Pretože všetci sme už boli v kuchyni. Prešiel mnou mráz, keď mi to pošepkal do ucha a jemne som skrivila ústa do úsmevu.

Po raňajkách som si sadla do kresla ku krbu vytiahla knihu a začítala sa. Vôbec som nevnímala nič okolo seba, ani to že sa všetci do jedného vyparili. Postavila som sa a prekútrala celý dom. Nikde ani živej duše.

Kde len môžu byť? Dúfam že sa im nič nestalo, povedala som si v duchu a ďalej hľadala.

Pomyslela som si že by mohli byť vonku. Pozrela som sa von oknom a naskytol sa mi pohľad na krásnu zasneženú krajinku. Zimu milujem, takže som sa rozžiarila a hneď bežala na chodbu, kde som sa obliekla a vybehla von.

"Halo, kde ste všetci?" Kričala som na všetky strany. Nikto nič. Išla som hlbšie do lesa, ktorý bol za domom. Prestavalo sa mi to páčiť, otočila som sa na odchod a chcela bežať späť. Keď v tom!

"Mám ťa!" Ozval sa mne známy hlas. Vydýchla som si že je to on, ani neviem prečo...Ale hneď nato ma Potter hodil do veľkej kopy snehu. Začal do mňa hádzať gule, ktoré už mal asi pripravené. Podľa toho že ich do mňa hádzal jednu za druhou. Smial sa na plné hrdlo a skočil ku mne.

"Čo to robíš?" Spýtala som sa sčasti nahnevane a sčasti pobavene.

"Nič chcel som ťa oguľovať, viem ako to máš rada," uškrnul sa a poklonil. Vyzeral naozaj komicky.

"Nie, to teda nemám," povedala a snažila sa zdvihnúť zo zeme. On sa zdvihol ako prvý a pomohol mi.

"Potter? Nemáš ty náhodou horúčku?

"Nie prečo?" Spýtal sa pobavene.

"Ale nič, len tak... nikdy si sa ku mne nesprával takto, stále si mi robil zle a ja som ťa zato nenávidela.. prečo naraz takto?" Spýtala som sa zvedavo.

Náhle zmenil tému nato, že už ma všetci čakajú hlbšie v lese. 

On mal teraz výhodu pretože som les nepoznala a musela som mu veriť. Chytil ma jemne za ruku a viedol pomedzi stromy, kríky. Už sa zotmelo a začalo snežiť. 

Keď sme prišli na to oné miesto, pred sebou som uvidela zamrznuté jazierko, po ktorom sa korčuľovali Fred, Roxanna a Theo. O trocha ďalej učil Teddy Victorie korčuľovať. Veľa sa pri tom nasmiali a bolo vidieť že sa majú radi.

Keďže už bola tma, tak nad nami žiarilo svetlo, ktoré privolala mamka kúzlom Lumos Maxima.
Cítila som sa ako v siedmom nebi - či ako to muklovia vravia -  pri pohľade na moju šťastnú rodinu.

"Liana, kde si bola celý deň? Čakali sme ťa a keď si neprišla, tak sa James podujal že ťa pôjde nájsť," usmiala sa keď uvidela že sa s Potterom ešte držíme za ruky. Keď som si to uvedomila rýchlo som ho pustila a išla si sadnúť k nim na obrovskú pohovku zväčšenú asi tak 10-krát.

Všetci sme si posadali a mamka každému pričarovala horúcu čokoládu.

"Tak toto kúzlo by som sa mala naučiť," zasmiala som sa a ostatní so mnou.

Teta Ginny nám porozprávala rozprávku od Barda Beedla o troch bratoch. Síce sme už starí na rozprávky, túto mám najradšej. Tiež mi ju mamka čítavala.

Potom ujo George pustil ohňostroj a všetci sme sa kochali tou nádherou. Samozrejme na konci žiarivého vystúpenia sa na oblohe zjavilo veľké farebné W.
Keď sme už odchádzali - dosť neskoro -  ujo Percy mávnutím prútika všetko upratal.
Každý z nás kto už mal prútik zažal svetlo. Pretože v tej tme sme si nevideli ani na koniec nosa.

Už sme boli v obývačke a poľahali do postelí. Ja som ešte zbehla do kuchyne pre pohár vody. Pribehol ku mne Potter a usmial sa na mňa ja som mu úsmev opätovala.

Ahojte! :)
Dúfam že sa vám pokračovanie páči, fakt si začínam užívať písanie tohto príbehu.
With love, Michelle! <3