5. Asi ho.. Ľúbim!

666 52 0
                                    

Išli sme spať veľmi neskoro.Ráno som bola dosť unavená a tak som ešte ostala v posteli. Zobrala som si mobil a chvíľu som len tak surfovala, ale potom som si spomenula že včera som spravila nejaké fotky. Väčšinou to boli fotky s Vict, Teddym a Lily a Roxanne ale na jednej bol aj James. Avšak nepozeral sa do objektívu ale na mňa a mal taký zasnený a šťastný úsmev.

Zrazu ma z premýšľania o tom, ako sa dostal na fotku prebudil niekto alebo niečo. Boli to James a Teddy, ktorí asi zasa vymýšľali, čo dnes vyvedú. Všimli si ma a zasmiali sa, Potter prišiel ku mne a zobral mi mobil. Odhrnula som prikrývku a postavila sa. Na sebe som mala len pyžamové nohavice a tielko, ktoré presvitalo.

"Uhuhuh," zapískal Potter a zaškeril sa. Teddy sa tiež zasmial.

"Okamžite mi daj mobil, Potter." Rozkričala som sa.

"Čo zato? nadvihol obočie a uškrnul sa.

"Nič, čo by som ti mala dať? Veď je to môj mobil a ty si mi ho zobral len tak. Takže mi ho okamžite vráť!" zasyčala som a blížila sa k nemu, že mu ho vezmem. Neúspešne, samozrejme. Bol dosť silný a prefíkaný.

"Až keď si ho zaslúžiš, moja." znova sa usmial.

"Daj mi ho, okamžite! a Nie som tvoja!" zakričala som ešte za ním, ale ten už bol na ceste preč.

Dal si ho do vrecka na nohaviciach a odišiel s Teddym v pätách.

Och nie, pomyslela som si. Keby som mala ja teraz tú kartičku, ktorú som mu dala.

Potom som sa prezliekla do bielych nohavíc a čierneho vyťahaného svetra.

Prišla som do kuchyne na raňajky, ale tam sa už varil obed. Sadla som si vedľa Vict a usmiala sa na ňu. Úsmev mi opätovala. Najedli sme sa a šli sa prejsť do lesa. Bolo krásne počasie. Po dlhej prechádzke, pri ktorej sme sa celý čas rozprávali a smiali, sme narazili na chlapcov a videli, ako hrajú metlobal.

"Dokonca aj v takomto počasí?" zasmiala sa Vict.

"Metlobal nepočká," zasmiala som sa tiež.

Keď nás zbadali rýchlo zišli z metiel a valili sa k nám.

"Ahojte," povedal James vysmiaty od ucha k uchu.

"Ahojte chlapci, čo vy tu?" slova sa ujala Vict.

"Prišli sme si len tak zalietať, vy čo? Dámska porada?" zasmial sa Ted. 

"Nechcete aby sme vás povozili na metlách?" spýtal sa Potter.

"Uhm, nie. Ale ďakujeme." zasmiala som sa a už som otáčala Vict smerom, ktorým sme prišli.

"Ale prečo nie? Lia, no ták. Ja nasadnem k Teddymu, a ty si sadneš za Jamesa." žmurkla na mňa a ja som vedela čo má za lubom. Síce som lietala rada. A v metlobale som tiež nebola ľavá.( To som mala asi po ockovi, po mamke určite nie, tá na metlu nemohla ani len pomyslieť.) Ale teraz a ešte s Potterom, sa mi vážne nechcelo.

"Podľa mňa je to super nápad," povedal Potter a už mi núkal miesto vedľa seba. Ja hoc s veľkou nechuťou som si sadla za neho. Povedal, že sa ho mám chytiť za pás, lebo že inak spadnem. Chytila som sa ho možno najsilnejšie ako som vedela. Ani neviem prečo, buď preto, že som sa bála že nás obidvoch zabije alebo....? Nie Liana, žiadne také, nato ani nepomysli, veď k nemu nič necítiš, A dokonca ti ten debil, zobral mobil.

Na metlách sme sa preháňali ešte hodnú chvíľu. Keď sme už šli naspäť do brlohu bola už tma. Všetci sme si posadali za stôl a teta Molly nám spravila horúcu čokoládu a prichystala teplý kurací vývar. Po našej skvelej súkromnej večeri (pretože tamtú sme zmeškali) sme sa pobrali spať. Najprv sme zabrali kúpeľňu my, dievčatá a potom chlapci.

I'm crazy in love with you, Liana |SK|Where stories live. Discover now