I'm crazy in love with you, Liana |SK|

7. Rokfort

James

"Ach, ahojte. Ale cez leto dúfam prídete." kývala nám babka a všetkých ešte raz vybozkávala do konca aj za ušami.

"Jasné neboj sa babi, budeme ti písať." upokojoval som ju.

"Hermiona, aj vy. Nezabudnite prísť na leto k nám." nezabudla ešte pripomenúť babka.

"Prídeme a veľmi radi." uistila ju teta Hermiona.
Odišli sme hore na kopec aby sme sa premiestnili. Ešte raz sme sa všetci vyobjímali a rozlúčili.

"Tak na Rokforte ahoj." žmurkol som na Liu a tá ma objala. Ešte sa usmiala a už bežala k skupinke: teta Hermiona, ujo Viktor a Theo. Chytili sa za ruky a premiestnili sa.

My sme sa premiestnili pomocou starej bagandže, ktorá je začarovaná na prenášadlo.
S hlasným PUK nás už nebolo.

* * *

Hneď som sa odobral do izby zbaliť sa. Pre istotu som si zbalil viac voňaviek a frajerských košelí. Všetky veci som si zbalil a ešte raz prekontroloval či mám všetko-predsa len sa sem vrátim až v lete. Mama mi ešte vyprala metlobalový dres a zložila ho ku kufru aby som ho nezabudol. Všetky tri kufre už večer stáli pri vchode a čakali, kým ich zajtra vezmeme a donesieme až v lete.

Liana

"Konečne vo svojej posteli." zamumlala som do vankúša len tak pre seba.

"Lia, poď dolu, večera." zakričala mama.
"Idem, počkaj chvíľu." povedala som a snažila sa vstať z tej mäkkučkej postele.

Najedli sme sa a išla som sa zbaliť. Samozrejme veľkú časť môjho kufra tvorili knihy. Tú, ktorú sme s Jamesom čítali som si zobrala do rúk a usmiala sa. Otvorila som ju a bola tam kartička, ktorú som mu dala na Vianoce. Vyzeralo to tak, ako keby to niekto nedočítal a založil si to tam. Ale veď my sme ju celú prečítali spolu, ak to bol James. Vôbec mi to do seba nepasovalo, ale nechala som tú kartičku založenú v knižke. A tú dala do kufra.

***

"Theo, poď už konečne, nestihneme to." kričala som na svojho večne spomaleného brata.

" Lia sklapni a poď mi pomôcť, keď to chceš stihnúť." odvrkol mi a ja som si len vzdychla a šla mu pomôcť s kuframi. Mamka s ockom boli ešte v kuchyni a nás poslali dať všetky veci do auta.

James

10.55

"A teraz prichádzajú na scénu večne poslední Potterovci, zatlieskajte ich spomalenému autu a aj tomu, že sa sem nemohli premiestniť ale ísť na starej spráchnivetej haraburde." povedal som hlasnejšie aby ma nepočula len rodina ale polovica nástupišťa a uškŕňal som sa.
"James, len na seba zbytočne upozorňuješ." povedala mama a pokrútila hlavou.
"Ja som zaujímavý tak či tak, kedže som syn vojnových hrdinov, každý nás tu pozná." povedal som a pozrel sa na otca a potom aj na mamu.

"James, ale si nám sprásnel, sám seba sa pýtam či do teba nie som buchnutý." počul som za sebou veľmi povedomý hlas. Obzrel som sa a predo mnou stál vyškierajúci sa Scorpius Malfoy.
"Scorp, si to ty?" zasmial som sa a priskočil k nemu." Tiež sa sám sebe čudujem, že so sebou ešte nechodím." Uškrnul som sa naňho a vykročili sme ku Fredovi, Teddovi a ostatným.
Videl som ako sa Scorpovi rodičia blížia k našim. Pozdravili sa a o niečom debatovali. Viem, že počas ich školských rokov sa nemali veľmi v láske ale teraz spolu vychádzajú celkom dobre. Aspoň podľa mňa.

Liana

Na nástupište sme prišli tesne pred Potterovcami, avšak oco si ešte musel skočiť k rušňovodičovi a my sme šli s ním- že vraj je to jeho starý kamarát. Bol to malý zavalitý čarodejník s rozcuchanými vlasmi a milým výrazom v tvári.