I'm crazy in love with you, Liana |SK|

4. Vianočný darček

Zobudila som sa do hluku. Všetci už boli hore. Keď som si sadla na posteľ pribehla Lily a Roxanna, obidve pobehovali po celom dome a kričali: "Vianoce, sú Vianoce!"

O môj bože veď ja som úplne zabudla. Síce som už všetky darčeky mala nakúpené a aj všetko zabalené, aj tak som zabudla že je to už dnes. A darčeky som mala naozaj pre každého. U nás je totiž zvykom že každý dá každému darček.

"Dobré ráno, moja!" Privítala ma teta Molly keď som prišla do kuchyne, v ktorej bolo všetko v plnom prúde.

"Čau, spachtoška," prihovoril sa mi Potter a ja som si až vtedy uvedomila, že je tam tiež. Sedel za stolom a jedol vianočné perníčky. Vlasy mal rozutekané na všetky strany, niektoré pramienky mu spadali aj do tváre. Na sebe mal modré džínsy a červeno zelenú károvanú košeľu. 

Ja som tam stála len v starom župane a roztiahnutých, vyblednutých papučiach so zajačikom, ktoré mám už od nepamäti. Cítila som sa trápne, a myslela, že sa na mieste rozosmejem, ani sama neviem prečo. Preto bolo na čase zdrhnúť. 

"Hh, čau," odpovedala som a pálila do izby sa prezliecť, aby som vyzerala ako kultivovaný človek. 

Obliekla som si čierne úzke nohavice bielu jednoduchú košeľu a červený vianočný sveter. Potom som si len vybrala spod svetra golier, spravila si jednoduchý drdol a dala si kamienkové náušnice.

"Wow, Lia pekný sveter,"prišla do izby Vict.

"Ah, ahoj, a ďakujem," povedala som a už som chcela ísť do kuchyne.

"Počuj Lia nesprávate sa s Jamiem nejako podozrivo?" Pri týchto slovách mi stuhla krv v žilách.

"Nie, čo si!" Vyhúkla som na ňu, "ako ťa to napadlo?" až priveľmi ostro.

"No,taaak ja neviem.. prišlo mi to podozrivé, keď si mu dala bozk a potom po tebe pokukoval. A keď sme boli včera v lese prišli ste držiac sa za ruky. Potom som sa rozprávala s tetou Hermionou, tetou Ginny a mamkou či si to včera všimli. Tiež im to prišlo podozrivé. Teta Ginny povedala že James je však veľký romantik po strýkovi Harrym. A že by si sa jej hodila do rodiny." Zaškerila sa."Ale ja si aj tak myslím že len chcel upútať pozornosť." Usmiala sa. "Lia naozaj k nemu nič necítiš?" Jej modré oči mi videli až do duše. Ona vždy vedela ako na mňa.

Tak som jej všetko povedala. O tom, ako som cítila medzi nami niečo neopísateľné keď som ho pobozkala. O našej guľovačke ale aj o noci u Poterrovcov.

"A ty a Teddy? Je medzi vami niečo?" Uškrnula som sa na ňu.

"No vieš, ja ani vlastne neviem, je to super chalan a rozumiem si s ním asi najlepšie z celej rodiny. Je taký iný, taký magický. Na kráse mi až tak nezáleží, aj keď u neho jej nie je málo. Párkrát som ho dokonca donútila aby zmenil farbu vlasov na ružové." Uškrnula sa.

"A čo on? Páčiš sa mu?"

"Ale, jasné veľakrát to spomínal. Že ho stále dokážem podržať. Niekoľko krát sme si dokonca aj poplakali" usmiala sa.

Po tejto debate sme sa obe postavili a šli pomáhať s prípravami na Vianoce.

O pár hodín stál v obývačke obrovský stromček s ešte väčšou kopou darčekov. Po večeri sme sa zobrali a šli k stromčeku.

Najprv rozbaľovali menší a postupne my starší. Prišla som na rad ja. Dostala som knihy: Rokfort a jeho dejiny, Ako sa správať v prítomnosti chlapca od Rity Skeeterovej(táto sa teraz hodila), a ešte nejaké muklovské romány, hŕbu oblečenia, krásny medailón od tety Fleur (vraj až z francúzska) ale magické na ňom bolo to, že keď si ho dáš na krk a si v blízkosti niekoho koho miluješ rozsvieti sa, kozmetiku a nejaké šperky. Pod stromčekom som si ešte všimla malú tmavomodrú škatuľku obviazanú červenou stuhou a bolo na nej moje meno. Boli tam krásne hodinky, ktoré však neukazovali čas, ale pocity človeka na ktorého si myslela. Boli krásne zlaté s bielym lemom okolo. Hneď som si ich nasadila a otestovala, myslela som na mamku a ukázalo sa mi na nich Láska, radosť, pohoda. Určite to neklamalo, lebo keď som sa na ňu pozrela na tvári mala úprimný úsmev a radosť v očiach.

Potom som si ešte všimla malý lístoček, ktorý vypadol z krabičky.

Mysli na mňa, keď sa na ne pozrieš.
S cťou tvoj(?) J.

Usmiala som sa a pozrela naňho. Všimla som si že otvára môj darček. Dala som mu kartičku, na ktorú môžeš napísať čokoľvek a môžeš to dať komukoľvek. To čokoľvek je myslené naozaj všeličo. Ak to nesplníš, stane sa ti niečo zlé. A ešte nejaké chlapské veci, ktoré mi doporučil ocko, aby som mu dala.

Veľa sme sa nasmiali a potom sme už len sedeli pri krbe, rozprávali sa a starší si pospomínali aj na časy, keď ešte chodili do Rokfortu. 

Wow, je tu 100+ zobrazení tohto príbehu. :O

Ďakujem♥

With love, Michelle.♥