I'm crazy in love with you, Liana |SK|

6. Posledný deň v Brlohu

Chcela som mu vyznať svoje city, ale zrazu ma niečo strhlo. Pod Jamesom sa podlomila stará stolička, spadol, prerazil zábradlie a ja som spadla naňho. Potom som sa však prevalila a hlavu som udrela do kameňa.

Jediné čo som ešte stihla postrehnúť bolo, že sa ku mne sklonil James a niečo mi hovoril, už som však nevnímala čo. Zvolal na ostatných a všetci sa ku mne nahrnuli a obkolesili ma z každej strany. Potom sa mi do očí nahrnula temnota a už som 'spala'.

James

Sú to už skoro dva dni, čo sa Lia neprebrala. Chcel som, aby sme s ňou išli do Sv. Munga, ale mama hovorila, že to nebude najlepší nápad. Že vraj je tam po sviatkoch tucet ľudí. Noa čo, mňa to nezaujíma koľko je tam ľudí a či niečo potrebujú.  Jediné čo ma teraz zaujímalo bola Lia. Mamka to zrejme pochopila a šla s tým niečo robiť. Zavolala si k sebe aj tetu Mionu a radili sa.

Potom ma poslali do vedľajšej izby, do knižnice nech idem nájsť nejakú knihu o tom ako jej nejako pomôcť. Vracal som sa späť s plnými rukami kníh: Ako sa stať liečiteľom, Ako vyliečiť pomocou lektvaru, Ako nato: Prebudiť a vyliečiť človeka, Liečenie nielen pre pokročilých liečiteľov a ďalšie podobné týmto. 

Teta Miona začala poctivo listovať a nevnímala nič okolo seba. Mamka na ňu len s úžasom pozerala a snažila sa nevykukovať z davu a tiež listovala- aj keď podľa mňa ničomu nerozumela.

Našli nejaký odvar na prebudenie sa späť k životu, či čo. V lektvaroch som nikdy nebol dobrý.

Keďže príprava trvala len niekoľko hodín, neunúvali a dali si načas.

"No tak, mami! Začnite už s tým lektvarom." naliehal som ale nikto ma nepočúval.

"James pokoj, Lia sa prebudí, nemaj obavy." ubezpečovali ma obidve.

***

Asi o pol hodinu sme všetci stáli okolo jej postele a čakali, čo sa stane. Niekoho to už omrzelo a povedal nech ho zavoláme, keď sa prebudí.

"Už sa prebúdza," vykríkla Lily a chytila ju za ruku. Lia sa pomrvila a mierne pretočila smerom bližšie k nám. Chvíľu sa nič nedialo, keď naraz-.

"J-James." zašepkala,pustila Lilinu ruku a naťahovala sa za niečou inou, vyzeralo to ako keby niečo hľadala.Zrazu do mňa Vict buchla a postrčila, jej oči hovorili chyť jej ruku, ty trdlo.

Vystrel som svoju ruku, ktorá sa mierne triasla, tým že som nemal poňatia, čo bude nasledovať. Mierne nervózny, či už tým, že na mne spočinuli všetky oči v miestnosti, ale aj tým, že som sa bál toho, čo si myslí o tom čo som jej ešte vtedy v tú noc povedal, som chytil jej ruku. Bola taká jemná, taká studená až to mrazilo. Stisol som jej ruku silnejšie, aby vedela, že som pri nej a už ju nepustím. Pochopila zrejme o čo sa snaží moje druhé ja, ktoré nabralo odvahu na tento čin. Myklo jej kútikom úst nahor a ja som sa tiež usmial.

Ani som sa nenazdal a už sme v miestnosti boli len my dvaja. Vedel som, že nespí a tak som znova chytil jej ruku a pohladil ju po vlasoch. Znova sa usmiala a cítila sa byť taká spokojná, pokrčila nosom a stisla mi ruku najsilnejšie ako vedela, ako by to bolo to posledné, čo robila. 

Bol som pri nej každú chvíľu, kedy sa dalo a dá sa tak povedať, že to medzi nami začalo iskriť. Čítavali sme si spoločne knihy aj keď ja som knihy neznášal, nikdy som jej to nepovedal. Nepozeral som sa na písmená, na vety ktoré tvorili jeden celok- príbeh. Sledoval som ju, ako hltá každé jedno slovo a s nerušeným napätím číta a otáča stránku po stránke. Miloval som, keď je do niečoho tak zažratá a nevníma nič okolo seba, ani to keď som sa jej niečo pýtal. Či už, kto bol Adam alebo Mia alebo, že čo je to čelo na ktorom hrala. Čítali sme totižto muklovskú knihu od Gayle Formanovej Zostaň so mnou, Lii sa táto páčila najviac. Nechápem čo videla na nej a na chlapcovi, ktorí zo seba robil frajera, že hraje v nejakej rockovej kapele. Trocha som na ňho aj žiarlil, keď ho Lia opisovala ako muža jej života a že si ho niekedy vezme...Bola zlatá, keď snívala o niečom tak nemožnom.

Po tom poslednom bozku vtedy v noci neprišiel zatiaľ žiaden, ale mne to nevadilo. Možno sa na neho ani nepamätá a aj tak sme neboli veľmi pri vedomí, keďže sme boli podgurážení ohnivou whiskey. Možno som sa aj ja vtedy trocha neudržal, ale neľutujem to. Bol to ten najkrajší bozk v mojom živote. So žiadnou som medzi nami necítil takú chémiu, takú elektrinu ako s ňou. Nechcel som jej o tom povedať, lebo ak by si ho nepamätala, tak mám šancu na nový. Na bozk z čistej lásky a bozk, keď budem pri vedomí všetkými zmyslami.

Lia

Neviem či si to len namýšľam alebo  odvtedy čo som spadla, sa James zmenil. Ale k lepšiemu, samozrejme. Asi si myslí, že sa na ten bozk nepamätám a preto sa ani nepýta a ani ho nespomína. A ja tiež nie. Keď mi o ňom nechce povedať možno má nejaký dôvod. 

Čo ak sa mu to nepáčilo?

Čo ak ku mne nič necíti a spravil to len preto, lebo bol opitý?

Čo ak sa k tomu nechce vracať lebo to bolo hrozné?

Všelijaké myšlienky sa mi rodili v mysli a postupne ako som o tom rozmýšľala, každá ďalšia sa mi zdala viac a viac nepravdepodobnejšia a viac zvrátená ako tá pred ňou.

"Ahoj," ozval sa hlas za mnou a tak ma prebudil z môjho premýšľania.

"James, ahoj," usmiala som sa a on si prisadol ku mne. Sedela som na pohovke, zapozeraná do ohňa, v ktorom spokojne pukal oheň.

"Už ti je lepšie?" zaujímal sa.

"Uhm, už hej. Ďakujem za opýtanie." usmiala som sa a úsmev mi opätoval.

Potom sme sa ešte rozprávali o škole, a žartovali o rôznych veciach. Tak rada som s ním trávila dni strávené v Brlohu. Keď na nás zavolala teta Molly, že máme prísť na obed. Mali sme vynikajúce, podotýkam vynikajúce kurča so zeleninou. Po obede sme šli všetci von na metly. Ja s Jamesom, Vict s Teddom a Fred, tak ako aj pred nedávnom.

James nám ukázal miesto, kde chodí stále keď sa chce skryť ak niečo vyvedie. Bol to malý úkryt pod vŕbou, ktorej konáre siahali až po zem, takže vás tam nikto nevidel. Bol tam pod ňou ešte malý kmeň, na ktorom sa dalo sedieť.
Všetci sme si posadali do kruhu a ja, keďže som sa od toho pádu necítila najlepšie mi James ponúkol svoje plece, o ktoré som sa oprela. Rozprávali sme sa dlho, spomínali nato ako sme boli malí. Vict nám porozprávala o tom, ako to vyzerá vo Francúzsku, aká je jej babka-víla dobrá. Že vraj by sme sa s ňou mali niekedy stretnúť, aby nám spravila podľa Vict, najlepší bylinkovo-kvetinový čaj (medzi vílami veľmi obľúbený).

Do Brlohu sme sa vracali už za súmraku, ale absolútne sme si to nevšimli, keďže sme boli skrytí pod vŕbou.

"Deti, no konečne, báli sme sa o vás, kde ste boli?" strachovala sa mamka.

"To nám budete vysvetľovať neskôr," skočila jej do reči teta Ginny. " Ráno skoro vstávame, takže šup-šup do postelí." prikázala.

"Prečo? Veď je len 10 hodín." sťažoval sa James a my sme len prikyvovali. 

"Čo ste zabudli? Na pozajtra je škola, prázdniny už skončili." oznámila nám mamka s úsmevom aj by som prisahala, že sa tešila, že ideme znova preč.

Všetci sme sa pobrali spať tak ako nám to mamky prikázali. Ráno predsa treba skoro vstávať, no nie...?

Ahojte☻ 

Po dlhej dobe je tu znova nová časť, konečne som sa k nej dokopala, pretože sa mi vôbec nechcelo. Musela som ju teraz znova aktualizovať, pretože predošlé zmeny sa mi neuložili. Užite si čítanie.

With love, Michelle!♥