wolf girl

9.Únos a rozhodnutie

Bežala som ako o život za Mikeom. A bolo mi úplne ukradnuté že utekám z vyučovania. A že som nechala stáť v triede nechápajúcu Tinu. Akoby som bola v rozprávke - nič nieje tak strašne podstatné. Lenže toto nieje rozprávka a okolnosti sú úplne iné - moja rodina je kvôli mne v nebezpečenstve.
Takto rýchlo som v živote nebežala. Keď sme sa objavili pred naším domom na moje obrovské prekvapenie tam stála celá svorka.
,,ČO SA TU DEJE?!?"osopila som sa na Toma.
,,Hlavne sa upokoj,"povedal Tom ale ja som zavrčala.
,,NECHCEM SA UPOKOJIŤ!! CHCEM VEDIEŤ ČO SA TO TU DEJE A ČO SA STALO MOJEJ RODINE!!!"vrieskala som ako zmyslov zbavená ale mne to bolo úplne jedno.
,,Nella,"ozval sa na moje prekvapenie Mike.
,,TY MLČ!"sykla som na Mikea.
,,Mám ti jednu vlepiť aby si sa upokojila?! Nechceme vzbudzovať akúkoľvek pozornosť!!"zavrčal tentokrát Will.
,,Will,"oslovil ho varovne Tom, ,,nie sme tu preto aby sme sa hádali.."
,,Ale preto aby sme Nelle vysvetlili čo sa tu stalo, nie?"zvolal Sebastian a ja som sa na neho vďačne pozrela.
,,Vďaka Sebastián. Nella je mi to naozaj ľúto.."sklonil Tom hlavu.
,,Čo tým chceš povedať?!"pípla som.
,,Tvoju rodinu uniesli.."vzdychol si Tom. Cítila som ako sa mi podlomujú nohy a do očí sa mi tlačia slzy.
,,A to ako vieš?!?"sykla som a bolestivo si zahryzla do pery snažiac sa zadržať slzy. Nie toto nemôže byť pravda! Toto je iba sen, nočná mora, hlúpa predstava mojej fantázie...čokoľvek!
,,Prechádzal som sa po lese a začul som krik z vášho domu. Prišiel som a zaklopal. Akonáhle sa moja päsť dotkla dverí s rachotom sa zvalili na zem. Prehľadal som celý dom no po tvojej rodine ani stopy. Iba toto som našiel,"ukázal mamin čierny mobil značky samsung. Písalo sa tam:
Vaša správa bola odoslaná.
Zrazu mi zapípal mobil.
Rýchlo som ho vytiahla z vrecka.
Písala mi mama.

Ahoj Nelly!
Príď po druhej hodine domov.
Je to dôležité.
Mama.

Čo asi tak mohlo byť dôležité? A prečo mi tá SMS-ka prišla až teraz?!??

,,To mne písala mama,"oznámila som spolu aj keď celkom zbytočne lebo im to asi zaplo.
,,A čo ti písala?"opýtal sa Johnson.
,,Nič podstatné,"mykla som plecami a zrazu ma niečo napadlo.

,,MÁM SKVELÝ NÁPAD!!!"vykríkla som a bežala do domu.
,,Aký?"spýtal sa zaujato Daniel.
,,Ťažko sa to vysvetľuje ale ja.."snažila som sa nájsť vhodné slová, aj keď som sa tu zverovala celkom cudzím ľuďom ale budiš...
,,Mám niečo ako schopnosť...ale nedokážem to nijak zvlášť ovládať.." jachtala som, nepáčilo sa mi že mi je také ťažké rozprávať o tom, akoby som rozprávala o nejakom zakázanom čine. A občas som si naozaj pripadala akoby som v niečom podvádzala...

,,No a?"odfrkol si Will, jeho reakcia ma prekvapila. Ako to myslí?
,,Nella,"osloví ma Tom mäkko, akoby som bola nejaká krehká bábika, ,,Aj Mike má schopnosti. Nebodaj ti o nich nepovedal?"
Pri tej poslednej otázke sa otočil k Mikovi, ktorý rozpačito hľadel do zeme. Ale počkať, niečo mi tu nehrá. Nezhodla sa svorka náhodou že ma podlo využijú v ich prospech dozvedieť sa o Matthewsovcoch - nás- viac?? Ničomu som akosi nechápala.
,,Obaja sa viete zahrávať s časom, všakže Nella? Ty dokážeš nahliadnuť do minulosti, na akékoľvek šťastné či naopak skľúčujúce spomienky ktoré sa pred tebou objavia ako nejaký obrazec. Mike naopak dokáže čas na istú chvíľu zastaviť,"ohromene som nahliadla do jeho teplých orieškových očí, pozerali na mňa tak chladne...nuž, mrzelo ma to.
,,Ale vráťme sa k tebe Nella,"riekol Tom veselým tónom, akoby nešlo o nič vážne, pričom išlo o moju rodinu. O život mojej rodiny, čo ma dosť desilo pretože si nedokážem predstaviť svet bez nich... 
,,Chcela som povedať...možnože keby som tie schopnosti použila dokázala by som im pomôcť,"vysvetlila som, všetci na mňa súhlasne prikyvovali a ja som sústredene privrela oči.
Ukáž mi čo sa stalo. Ukáž mi minulosť.
Konečne sa mi to vybavilo a ja som sa spokojne usmiala.

Mama držala v rukách zdrap papiera, ruky sa jej triasli. V liste bolo napísané:
Ak chceš aby sa tvojim deťom nič nestalo odísť. Odísť odtialto.
Mama si vzdychla a vzala mobil. Písala niekomu SMS-ku keď začula búchanie na dvere. Stál tam môj brat a dve malé sestry.
,,Musíme okamžite odísť. Dopekla prečo sa tá SMS nechce poslať...
Ch-Chodte si zbaliť kufre. Prosím Vás pobalte aj Nellu,"
Nestihla ani dopovedať a niekto vyvalil dvere. Mame spadol mobil.
Potom nič. Tma. Temnota. Mamin krik zmiešaný s krikom mojich súrodencov.
Potom som videla mamin mobil padnutý na zemi. Bol vypnutý.
Vtom sa rozsvietila obrazovka a bol tam jediný nápis:
Vaša správa bola odoslaná.

Otvorila som oči a na mňa sa pozeralo par zvedavých očí.
,,Vyhrážali sa mame. Dnes s nami mala odísť l-lenže a-asi mala niečo s telefónom a nešlo jej poslať mi SMS. Potom k nej niekto prišiel a uniesol ju a mojich súrodencov,"vyrozprávala v krátkosti to čo som videla.
,,Tak fajn, a čo teraz?"ozval sa prvý Mike.
,,Jedno ale viem,"zvolala som a všetci sa na mňa zvedavo pozreli.
,,Svoju rodinu im nedám. Pôjdem ju hľadať."

Drahý čitatelia!
Prepáčte že časť dlho nevyšla. Potrebovala som skrátka nachvíľu pauzu, ale už som späť!!! K tomu mi wattpad dva dni nešiel!!!

Čo sa tejto časti týka možno vám príde že som ju vydala dva krát. Asi to tak bude pretože Wattpad si robí čo chce a vydala sa iba polovica časti!!!
Takže ešte raz prepáčte :(

Lunaa👑💟