Vycerila som zuby a vydala som naozaj hlasné a varovné vrčanie. Žena sa hrôzostrašne usmiala a ukázala svetu jej biele zuby sťa perličky. Ja som spustila dlhé zavytie aj keď mi posily neboli treba.
Bolo to skôr uvoľnujúce a celkovo ma to upokojilo. Odrazu som presne vedela čo mám robiť. Moje oči sa vrátili naspäť k žene a ja som sa postavila.
Z úst sa mi jednostaj drali varovné zvuky a začala som okolo ženy krúžiť. Ona sa a moje veľké prekvapenie nijak zvlášť nebránila.
Iba stála v obrannej pozícií a čakala na akýkoľvek náznak môjho útoku. Mala som na pláne prekvapiť ju zo zadu ale ona to ako keby čakala! Lebo akonáhle som po nej skočila, ona nastavila ruku a odhodila ma do zadu a chrbtom som narazila do stromu. Ja som voľky-nevoľky potichu zaskučala.
,,NELLA!"skríkla vyplašne Martina a ja som ju obdarovala škaredým a varovným pohľadom. Martina si zahryzla do spodnej pery a poslušne sa vzdialila do príslušnej vzdialenosti.
,,To už máš dosť?!"posmešne zakvílila šialená žena a ja som ju obdarovala najškaredším pohľadom akým som dokázala a bojovne sa postavila do bojovnej pozícií.
Žena po mne chňapla a bola by ma aj chytila nebiť mojich bystrých reflexov. Mala som chuť sa zasmiať, no v aktuálnej chvíli to nebolo vhodné a ani možné. Začala som cúvať, čím som žene poskytla ilúziu, že sa vzdávam. No ja som nič také ani zďaleka nemala v pláne. Tento krát sa mi podarilo prekvapiť ženu nepripravenú a skočila po nej. Pritlačila som ju k stromu a zahryzla sa jej do ruky. Ona zasyčala a zjačala po mne : ,,No počkaj!"
Odhodia ma dva metre pred seba a keď ku mne pribehla nezabudla do mňa kopnúť. Na moje nešťastie ma trafila do brucha - to bol asi jej ciel. Škodoradostne sa zaškerila a celou silou ma hrubo postavila na otrepané nohy, ledva som sa udržala na nohách.
Zavrtela som hlavou a snažila sa nemyslieť ani na jeden zdroj mojich bolestí. Jedna časť zo mňa mala chuť zutekať a predísť tak všetkému nebezpečenstvu. Ale zvíťazila moja odvážnejšia časť a ja som opäť na ženu zavrčala.
Takmer by som zabudla na Martinu - tá sa celý čas klepala niekde v kúte a so strachom pozorovala ako tento boj s psychicky narušenou osobou dopadne.
Ani som nepostrehla že si žena svoje zranenia nejakým zázrakom vyliečila. Opäť stála v obrannej pozícií a vyzeralo to tak že ju to náramne baví.
No nemôžem povedať že som sa nudila. Ale ani ma to nebavilo.
Proste som už chcela nad ženou nejakým zázrakom zvíťaziť vziať si od nej pravú knihu a aj náhrdelník hojnosti aj keď som o neho nijak zvlášť nestála. Vlastne som obe ihneď chcela spáliť. Aby ostré jazyky ochromujúceho ohňa olizovali tie odporné veci.
Ale toto nie je rozprávka a nie vždy sa všetko musí skončiť štastne. Môj život tým bol úžasným príkladom. Prišli som o otca keď ho mama najviac potrebovala, moje kamošky o mňa naozaj nestáli a pred niekoľko mesiacmi som zistila toľko nového a- pre niektorých- nemožného že mi z toho ide hlava prasknúť. Potrebujem vypnúť - zdriemnuť si a ráno sa zobudiť s krásnym pocitom. Lenže u mňa to tak proste nefunguje...
Prečo ja? Prečo my?!? Mama si toto nezaslúžila.
Nezaslúžila si žiadnu vec ktorá sa nám stala. Mama sa o nás nádherne a príkladovo stará aj keď sme občas k nevydržaniu. Tie chvíls keď som nadávala na svoju rodinu som v tejto chvíli trpko oľutovala. A to viac dôvodne.
V jednu chvíľu som úplne zabudla na čas a na miesto kde sa nachádzam a čo sa tu deje. Aj takáto chvíľková nepozornosť sa mi veľmi vypomstila. Žena ma celou silou kopla do stromu do ktorého som narazila hlavou. Zafňukala som od bolesti a v hlave zacítila mučivú bolesť. Priložila som si ta ruku a zhrozila sa. Bola na nej krv! Moja vlastná krv! Zvrieskla som ešte viac a žena ma kopla a ja som sa od úľaku ešte viac buchla do hlavy. Už som ani nevnímala kopance a zranenia ktoré mi spôsobovala a ani Martinin krik. Pred očami sa mi objavovali bledučké hviezdy a ja som upadávala do bezvedomia. Nie! Nemôžem sa vzdať! Musím sa spamätať! Rýchlo kým nieje ešte neskoro!!
Lenže už som to nebola ja. Necítia som ani jedinú končatinu tela. Neovládala som ani ruky ani nohy a ani oči. Ani mrknúť som nedokázala. Bola som slabá. Až príliš slabá. Predo mnou sa zjavila temnota a ja som sa jej bezmocne poddala.
أنت تقرأ
wolf girl
مستذئبPrebieha úprava :) Nella Matthewsová je ako každé iné dievča. Teda, aspoň si to do nedávna myslela. Veci sa začali komplikovať už v meste kde bývala pred tým, a keď sa odsťahujú nie je to o nič lepšie - je to naopak horšie. No keď sa presťahujú do i...
