7.Pretvárka

421 33 3
                                    

Ihneď som sa vydala za Mikom. Obaja sme smerovali hlbšie a hlbšie do lesa. Rozprával mi o svorke, a o veciach ktoré urobili. Vždy sa vyberali na všakovaké výpravy, väčšinou za nejakou čarodejnicou (znelo to dosť divne keď to vyšlo z jeho úst) a ja som len napäto počúvala. Potom ma vyzval nech mu povie niečo o sebe a o mojej rodine. 

Nevedela som čo mám a čo nemám povedať- no moje ústa išli samé od seba, a tak som mu povedala úplne všetko. O otcovi, o mojich súrodencoch, proste o všetkom. Lenže potom sa mi akosi stratil. Pýtala som sa samej seba ako je to sakra možné, že sa mi len tak vyparil z očí, a ja som sa otáčala okolo svojej osi, akoby som bola na kolotoči. Vtom som zazrela akúsi starenu, ako stála pri malej čistinke. Prižmúrila som oči, zízala na starenu predo mnou. Potom však za mnou niečo prasklo a ja som sa otočila zvedavá čo to bolo.

Otočila som sa naspäť, a za mnou namiesto stareny stála krásna blondýna s červenými očami. Fakt čudná kombinácia. Pribehla ku mňe a zatlačila ma k najbližšiemu stromu a začala ma škrtiť. Mike nečakal a odtrhol ju odomna a obranársky sa predomňa postavil. Ja som sa nanho prekvapene pozrela zatial čo on mi nevenoval jediný pohľad. Čo to s ním je? Doteraz sa so mnou bavil akoby sme boli najlepší kamaráti. ČO SOM ZASE SPRAVILA?

Otrávene som si odfrkla a pozrela sa na dievčinu. Zrazu začala robiť podivuhodné zvuky a začala sa strácať. Bledla a bledla, no a na koniec namiesto dievčiny bolo pred nami malinké bledé svetielko,ktoré nakoniec vyhaslo.

Obaja sme pomaly kráčali za svorkou. Obaja sme boli zahĺbený vo svojich myšlienkach. Onedlho sme sa priblížili k menšej skupinke chlapcov, ktorých som videla iba v podobe vlka. Asi tu budem jediné dievča...Ah!

,,Pár z vás možno vie prečo som si vás zavolal.."zamrmlal asi vodca svorky. 

,,Musím pripomenúť, že do našej svorky sa pridal ďalší člen, Nella!"ukázal na mňa, a ja som pocítila na sebe najmenej päť pohľadov, pre čo som sa začala cítiť nepríjemne.

Všetky oči sa na mňa pozreli (samozrejme okrem tých Mikových) a ja som sa mierne zapýrila. 

,,Tak či onak - vyberáme sa na výpravu - a to jest, musíme ísť na údolie Machov,"všetci keď počuli čo ten chalan povedal, si otrávene povzdychli. Teraz by ma naozaj veľmi zaujímalo kde to údolie Machov je. ,,Ľudia prestaňte byť taký! Ja viem že je to veľmi dlhá cesta, ale všetci viete prečo to robíme! Tentoraz sa tam niečo stalo. Niečo strašné. Pamätáte si nádhernú Gemmu z Garmofromu? Včera tam za záhadných okolností zahynula," keď to ostatní členovia svorky počuli, všetci zborovo vydali akýsi podivný zvuk ktorý asi mal pripomínať smútok. Kto je Gemma z Garmofromu? Moja túžba vedieť kde sa to tajomne znejúce údolie Machov sa viac znásobila. Ja som mimovoľne vydala akýsi piskľavý zvuk, čo si očividne vodca svorky nemohol nepovšimnúť.

,,Chceš k tomu niečo dodať,Nella?"spýtal sa ma vodca..(myslím že by som sa ich mala spýtať na mená lebo vodca znie čudne).

,,Nie,"pokrútila som hlavou.

,,Prepáč zabudol som že nevieš ako sa voláme!"plesol sa po čele. Ten chlap mi snáď číta myšlienky! ,,Ja som Tom,toto je Daniel,"ukázal na nízkeho chudého chlapca s modrými očami a hnedými vlasmi.

,,Toto Jack,"ukázal na vysokého chlapca s hnedými očami a tmavými vlasmi.

,,A toto je William skrátene Will,"doplnil a ukázal na stredne vysokého chlapca s taktiež hnedými očami a tmavo hnedými vlasmi. 

,,A tu sú dvojčatá Johnson a Sebastian,"ukázal na chlp rovnakých chlapcov so zelenými očami a hnedými vlasmi. Obaja sa uškrnuli.

,,No a Mikea poznáš,"povedal a Mike prikývol.

,,Čaká nás dlhá a nebezpečná cesta,tak som sa chcel spýtať či ideš s nami.."opýtal sa ma a ja som sa zamyslela.

Hmmm tak nechať sa zabiť alebo nie?

,,Rozmyslím si to.." povedala som po ,dlhej'odmlke.

,,Vyrážame už o týždeň takže si to dobre premysli"upozornil ma Tom a ja som prikývla.

,,To je nadnes všetko..môžte ísť,"povolil Tom, a bodaj by som aj odišla keby ma nezastavil Mike.

Aké prekvapenie!

,,Chcel som ti iba niečo pripomenúť,"povedal, ,,vieš ja som..prepáč, neviem ako začať."opäť sa odmlčal, a potom opäť začal na novo : ,,Prepáč že som to musel začať takto, ale... Už viac sa nebudeme stretávať ani priateliť... Chcel som ťa, tak povediac zneužiť aby som pre svorku získal informácie o tebe a o tvojej rodine. Prepáč že to muselo byť takto, no nemal som inú možnosť. Mimochodom, radím ti dobre... na tú ,výpravu' nechoď, pretože ty si mladšia ako zvyšok svorky a si viac zraniteľná,"dohovoril.

Zacítila som sa akoby mi miesto tohto dlhému monológu vrazil dýku do chrbta. Ako som len mohla byť taká hlúpa? Prečo som mu to všetko povedala?! Nathan mal pravdu. Som naivná a navyše aj poriadne sprostá. Prerývane som sa nadýchla. Mýlil sa. Som síce mladšia ale to neznamená že som slabšia. Nie...som omnoho silnejšia! Kľudne by mohol Mike byť o rok možno dva či päť starší ale nebol silnejší ani lepší. Vedel že je to podlý plán a aj tak do toho išiel.

,,Aby si vedel nie som viac zraniteľná, som až príliš naivná a, len aby si vedel, a na tú výpravu pôjdem! Je mi jedno čo si o tom myslíš ty ZBABELEC!"zavrčala som po ňom a on sa na mňa škaredo pozrel.

,,Pre tvoje dobro sa mi už neukazuj na oči. Už ta nikdy nechcem vidieť nieto sa ešte s tebou priateliť či stretávať!" sykla som a utiekla. Utiekla ďaleko od tejto hnusnej pravdy...

wolf girlحيث تعيش القصص. اكتشف الآن