Vincent sedel na pulte a v rukách stále držal pálku. Čakal na príchod polície. Boli by tu už dávno, keby mu žena z tiesňovej linky nevysvetľovala ako debilovi, že jej zneužitie je trestné. Neverila tomu, čo jej hovoril. Ani sa jej nečudoval. On tomu nedokázal uveriť doteraz.
Pri rozhovore s ňou síce vynechal tú časť, kedy sa tá xantipa premenila na obludu, no aj tak musel znieť ako blázon. Nakoniec sa však žena nechala presvedčiť. Určite mu k tomu pomohlo to, že volal z vlastného čísla a udal jej meno. A tiež asi aj to, že sa vyhrážal tým, že jej tú mŕtvolu privezie osobne ku nej do kancelárie, ak mu nepošle pomoc. To by si asi nevzala na triko.
Kým polícia konečne dorazila, prešlo dobrých dvadsať minút. Očividne sa neponáhľali. S nimi dorazila aj útla hnedovláska so záľubou v špáraní sa v mŕtvych, súdna patologička, a tvrdila, že tá mŕtvola na jeho dlážke je stará najmenej štrnásť hodín. To bolo smiešne. ON ju predsa zabil iba pred necelými tridsiatimi minútami. Pri myšlienke na to ho striaslo. Vždy sa pokladal za pacifistu a nerád videl ako sa niekomu ubližuje. Napriek tomu MU dovolil, aby ju zabil. Nikdy by sa to nestalo, keby to ON neurobil. No stalo sa to. ON to urobil. ON tú obludu zabil. Neuvedomoval si, čo sa dialo, až kým nebolo príliš neskoro. On by toho nikdy nebol schopný. Lenže keby ON tú obludu nezabil, už by si tu nebol, ozval sa ten všetkospochybňujúci hlások zo zadnej časti jeho mozgu.
Tá druhá ženská, tá patologička, vysvetľovala niečo policajtom. Niečo o tom, čo sa stane s mŕtvym telom po niekoľkých hodinách.
Nezdalo sa, že by ju počúvali. Vlastne sa schuti zabávali na tom, že Vincentovi od rána v obchode hnila mŕtvola a on si nič nevšimol a čudoval sa, prečo má také nízke tržby. „Takže vy tvrdíte, že sa vám tu len tak, odrazu, objavila mŕtvola a zaútočila na vás?" opýtal sa jeden z policajtov pochybovačne. Bol to priemerne vysoký ryšavec, bledý a už mu chýbali iba okuliare s čiernymi sklami aby z neho bol hotový Horatio. Snažil sa tváriť vážne, no smiech mal už na krajíčku, čo k tomuto charakteru síce nesedelo, ale čo už.
„Veď som vám to povedala," otrávene mu skočila do reči patologička. Mala náladu na hovno a policajti, ktorí sa išli počúrať na vtipoch adresovaných na Vincenta a jej osobu, spochybňujúce jej prácu jej náladu nezlepšovali. „Je to nemožné. Tá žena je mŕtva štrnásť hodín. Najmenej." Policajt iba prevrátil očami a naďalej ju ignoroval.
Žena rozhodila rukami. „To telo mi dajte previezť do pitevne," prikázala a zazrela na Vincenta. Jeden z policajtov mávol rukou na znak toho, že ju zaznamenal, no že sa na to teraz proste vyserie, bez toho, aby sa na ňu čo i len pozrel. Tesne pred dverami, blízko tela, sa patologička ešte raz otočila a policajtom, stojacim ku nej chrbtom, ukázala veľmi neslušné gesto. Asi by nebola dvakrát nadšená, keby to tí policajti videli. Aké šťastie, že kamera sníma celý obchod, okrem úzkeho priestoru okolo vchodových dverí.
Vtedy mu to došlo.
I do not even call it violence when it is in self defense; I call it intelligence.
- Malcolm X
Zdravíčko, moje démoníky :D prajem vám príjemnučké čítaníčko, za chvíľočku pripojím ďalšiu postavičku :)
Nearine 💕
P.S. : Tie zdrobneninky sú taký náš maličký, intrákovský inside joke
YOU ARE READING
Démon anarchie //pozastavené
Paranormal„Už ako malé dieťa ťa rodičia naučia, že nemáš veriť cudzím ľuďom a sadať k nim do auta," odsekol. „A ja teda nemám ani len poňatia, kto si." Zastala a otočila sa ku nemu tvárou. Odfrkla si. „Keby si vedel, čo všetko na teba číha v temnotách, ja by...
