Démon anarchie //pozastavené

Kapitola 12. - What you planned it to do...

Keď Vincent opustil budovu, slnko už bolo dávno za obzorom a on bezúspešne žmúril pred seba, v snahe rozoznať siluety.

Len slabé svetlo pouličných lámp dodávalo ulici aspoň čiastočné osvetlenie.

"To bolo vcelku rýchle," poznamenal niekto vedľa neho a on sa strhol. Vôbec si neuvedomoval prítomnosť ďalšej osoby, aj keď práve ona bola tou, ktorú hľadal, kvôli ktorej si namáhal oči v tme.

"Bolo to odveci," odvrkol Lance. "Pripadám si ako v nejakom béčkovom fantasy."

"Videl si sa mávať s tou šabľou?" zvolala neveriacky. "Ty by si sa dostal tak jedine do céčkového! Aj to je to len najlepší možný scenár."

"Vravel som ti, že ja na takéto veci proste nie som," pripomenul jej Vincent.

"Pamätaj, že len začínaš," vyhlásila. "Začiatky nie sú jednoduché pre nikoho. Žiadny z predošlých lovcov neprišiel vycvičený. Mnoho z nich bolo omnoho horších. Ale všetci sa zlepšili. Pomalými krokmi, ale dokázali to. Viem, že ty sa k nim pridáš." Uprene mu hľadela do očí. "Viem to. Vidím to v tebe. Máš v sebe akúsi.. odhodlanosť. Vytrvalosť, ktorá ťa posunie vpred. Máš silnú myseľ. Preto si sa stal lovcom. Preto si ťa vybrali. Démoni sa ti tak ľahko nedostanú do hlavy."

"Nerozumiem celému tomu princípu." Krútil hlavou. "Prečo si nevyberú jedného? A kto vlastne? Aký to má všetko zmysel?" pýtal sa.

"Niekto to tu musí mať pod dohľadom," odvetila. "Tak už poď." Povzbudivo sa na neho usmiala a kývla hlavou, aby ju nasledoval.

Po pár krokoch sa pridal. Pobehol, aby sa dostal na jej úoveň a spolu kráčali po chodníku. "Čo to bolo za zviera?"

"Čože?" nerozumela.

"To. Tam vnútri." Vincent strelil pohľadom za nich, na starú rozpadajúcu sa budovu. "Žralo to všetko okolo."

"Keby som to nezabil, asi by sa to len ťažko dostávalo opäť do formy pred plavkovou sezónou," dodal Lance so širokým úsmevom na tvári.

"Bol to moloch," vysvetlila. "Prvý prišiel z Blízkeho Východu. Potom sa to tu už len krížilo a krížilo, až z toho vzniklo toto. Originálne jedli deti. Teraz už žerú všetko."

"On jedol strieborné jedálenské súpravy a staré vázy," namietol Vincent.

Na to Eve len mykla plecami. "Keď je hlad..."

"Prečo sa stále menia na ženy?" nedalo mu.

"Veď vieš, aká je dnešná doba," žmurkla na neho, "aj pod maskou päťročného dievčatka sa môže skrývať sedemdesiatročný starý dedo."

"Takto budem teda teraz žiť? Budem zabíjať príšery, meniace sa na bledé krvácajúce ženy až pokým čo? A ž pokým si neminiem zásobu životov?" vyštekol Lance a potiahol ju za ruku. Zastala a obrátila sa k nemu.

"Tak nejak," odsekla. Vytrhla si ruku z jeho zovretie a tvár jej obsadil absolútne nečitateľný výraz. "Stal si sa lovcom. Budeš ním, až pokým si nevyberú ďalšieho."

"Kto?" zvolal Lance nahnevane. "Kto ich vyberá? Kto nás vyberá? A kedy vyberú ďalšieho? Keď si budú myslieť, že mi precvakáva? Keď už nebudem dosť dobrý? Potom ma jedna z tých príšer zabije, a už sa neprebudím, však?"

"Tak to nefunguje..."

"Tak ako teda?! Čo je za tým? Prečo som bol vrhnutý do sveta, o ktorom absolútne nič neviem? Takto to nemôže skutočne fungovať! Tomu neuverím."

"Nikto z predošlých neprišiel pripravený. Nebol na to čas. Nikdy nie je. Lovci šli odjakživa do boja, aj keď nevedeli, proti komu vlastne. No bojovali za správnu vec. Zachraňovanie životov nie je nikdy zbytočné. Aj keď možno prídeš neskoro. Snaha o záchranu nie je zbytočná. A aj keď sa ti možno napodarí zachrániť všetkých, zachraňovanie životov nie je nikdy zbytočné."

"Kto zachráni mňa?" opýtal sa jej Vincent hlasom takým tichým, až si nebola istá, či tie slová skutočne vyslovil. 

Ostala mlčať. Nevedela, čo mu má na to povedať. Príliš dobre poznala, ako to chodí. Poznala osudy predošlých. Poznala ich chyby, no najväčšmi si uvedomovala tie svoje, ktoré neraz viedli k záhube mnohých nevinných. No kolobeh života išiel ďalej. Noví a noví démoni si z pekla dláždili cestu na povrch a bolo nutné ich zatláčať späť. Na to bola krátka. Aj všetci ostatní. Na to ich sily nestačili. Neboli chránení. Z nich všetkých mali len lovci potrebnú ochranu. Dostatočnú ochranu bojovať s najhoršími bytosťami, ktoré sa každodenne snažili prebojovať do tohto sveta. 

"Vždy sa niekto objaví," odvetila takmer takisto ticho. "Aj minule to tak bolo..." 

A tak ho nechala. S mnohými nezodpovedanými otázkami, s mnohými nevyslovenými. Vykročila a opäť už sa neobrátila. Už sa ju nesnažil dobehnúť. Vedel, že by to nikam neviedlo. Len ju v tichosti nasledoval.

Just because something does not do what you planned it to do does not mean it is useless.

- Thomas A. Edison

Alloha, nivy! Viem, že som dlho nebola aktívna a patrične sa za to hanbím :D tieto posledné týždňe školy sú priam hrozné, neviem, kde mi hlava stojí ;) myslím, že som touto kapitolou zodpovedala aspoň nejaké otázky :) ak by vám však stále niečo vŕtalo v hlavičkách, len sem s tým ;)

Nearine 💕