Stála priamo za ním. Jej zahmlené, krvou podliate oči na neho zazerali. Sotila ho a on znovu spadol na zem. Žena na neho skočila a začala ho škrtiť. Mala síce veľmi chudé ruky, no silu v nich mala ohromnú. Chrčal a snažil sa ju odtlačiť.
Neúspešne. Zrak sa mu zahmlieval od nedostatku kyslíka a už iba chrčal. Počas pádu musel pustiť kľúče, pretože si ich teraz necítil v dlani. Namiesto toho ich videl asi niečo cez pol metra napravo od seba. Naťahoval za nimi ruku. Prstami sa pokúšal na ne dosiahnuť, ale pár centimetrov mu ešte stále chýbalo.
V krvi mu stúpol adrenalín a on v sebe objavil zatiaľ nepoužitú silu. Celou silou ju od seba odstrčil a vyšvihol sa na nohy. Prevalila sa na chrbát a on mal aj keď iba malú šancu zovrieť do päste jedinú zbraň, čo mal teraz po ruke. Rýchlo si na ukazovák natiahol krúžok s kľúčmi a tie jednotlivé si prestrkal medzi prsty. Ako boxer. Zovrel ruku do päste.
Žena sa na neho opäť vrhla. Lance proti nej vyrazil päsťou a zasiahol ju priamo do tváre. Zakňučala ako šteňa, keď mu niekto pristúpi chvost. Zasiahol jej oko a po líci jej z neho vytekal sklovec. To jej však nebránilo v tom, aby sa po ňom opäť driapala. Prstami mu útočila na oči. Oko za oko. Zjavne sa tým riadila.
Vrazil jej päsťou do brucha a pomedzi prsty mu pretekala krv. Bola studená ako ľad. Všetku silu, ktorú dokázal nazhromaždiť dal do toho jediného úderu. Žena zaskuvíňala a chytala si brucho.
Vincent získal pár sekúnd. Von vybehnúť nestihne, ale... Na niečo si spomenul. To jediné mu teraz mohlo pomôcť. Aj keď sa mu rozhodne nepáčilo to, ako mu to mohlo pomôcť. Vyšprintoval k pultu. Prvých pár krokov padal, dokým nenašiel rovnováhu.
Nemal čas, aby ho obišiel, preto cezeň rovno preskočil hlavou napred. Ako rybičku do vody. Iba ten rozdiel, že on ju skočiť nikdy nevedel. Vždy, keď sa o to pokúsil, skončilo to pupkáčom. Pokiaľ sa teda trafil do vody a neskončil na kraji bazénu. To sa mu už totižto tiež podarilo. A nie len raz.
Pri dopade si kryl hlavu. Aj tak si ju však udrel do poličky za sebou a zhodil niekoľko starých časopisov. Tie tam mal vyložené iba pre prípadných zberateľov. Tých nebolo veľa. Vlastne ich bolo menej, ako by si človek mohol myslieť.
Naslepo siahol do poličky pod kasou a zovrel chladný hrubý predmet pevne do ruky. Vyskočil na nohy a so strachom v očiach sa obzeral po obchode. Mal zlý pocit. Pomaly zdvihol hlavu a pozrel sa priamo nad seba. Keby bol teraz vo filme, bol by presne tou postavou, ktorá sa otočí, a vtedy na ňu z tieňov vyskočí zabijak. No to sa nestalo. S úľavou si vydýchol a oprel sa o stenu za sebou.
When fear comes knocking at your door, send faith to answer.
- Joyce Meyer
2. kapitola :D začína sa to trochu rozbiehať, dúfam, že vás to chytí :) nezabúdajte, poteší ma každý ohlas
Nearine 💕
ESTÁS LEYENDO
Démon anarchie //pozastavené
Paranormal„Už ako malé dieťa ťa rodičia naučia, že nemáš veriť cudzím ľuďom a sadať k nim do auta," odsekol. „A ja teda nemám ani len poňatia, kto si." Zastala a otočila sa ku nemu tvárou. Odfrkla si. „Keby si vedel, čo všetko na teba číha v temnotách, ja by...
