Prudko dýchal. Opakom ruky si z čela utrel studený pot, ktorý ho oblial.
Nevidel ju, no cítil jej prítomnosť. Niekde tu bola. Začul.. kroky? Nie, bolo to niečo ako.. niečo ako škrabanie. Ako pazúry na leštenej podlahe. Potom zvuk utíchol. Lancovi prebehol mráz po chrbte. Kde dopekla je tá ženská? Dobre vedel, že práve v tejto chvíli bola iba jedna cesta von. Skrz použitie tej baseballovej pálky. Poťažkal si ju v ruke.
Zvuk sa ozval znova. A zrazu.. spoza jedného z regálov pomaly vykráčalo veľmi, ale naozaj veľmi veľké.. niečo. Majestátne sa to nieslo. Čo bolo vtipné, pretože to Lance ani nevedel identifikovať. V živote nič také nevidel. Aj keď videl dosť hororov, nepodobalo sa to na žiadnu krvilačnú príšeru z ktoréhokoľvek z nich.
Rýchlo sa to k nemu približovalo. Vyplazovalo to na neho svoj huňatý zelený jazyk a funelo to. Beštia zastala a chvíľu na neho nehybne pozerala. Nevidel ju celú. Spoza pultu jej trčala iba polovica tela.
Čokoľvek to bolo, prikrčilo sa to a vtiahlo to jazyk naspäť do odpornej slintajúcej papule. Pripravovalo sa to na skok. Na korisť, ktorou bol on. Prižmúrenými očami ho to pozorovalo. Akoby sa ho to pokúšalo zhypnotizovať. Uši to sklopilo až kdesi vzadu na hlave.
Lance akoby v spomalenom zábere videl zviera napnúť sa a skočiť. Odrazilo sa za pomoci zadných nôh ako nejaká šabľozubá šelma a skočilo mu po krku.
Zareagoval čisto inštinktívne. V momente, keď bolo zviera už iba pár centimetrov od neho sa napriahol a mávol pálkou popred seba. Niečo zasiahol. Nevedel čo presne, pretože sa mu akosi mimovoľne zatvorili oči. Iba kŕčovito zvieral predmet v ruke a až po chvíli sa odvážil ich otvoriť. Zasiahol to, no bolo možné, že zviera každú chvíľu znovu zaútočí. No.. nevidel to.
Vincent počul ťažký dych a cítil hnusný sírový zápach. Na ľavej strane pultu videl zelenú šmuhu. Priblížil sa k nej. Z toho smradu sa mu dvíhal žalúdok. Chytil si ústa, no zistil, že to má aj na rukách. Malé kvapôčky, ktoré tam museli pristáť pri údere.
Pomalým krokom sa posúval popri polici za ním, čo najďalej od smradľavej zelenej tekutiny. Ticho našľapoval. Ostražito sa obzeral po obchode, keď zrazu pod svojou nohou čosi zacítil. Na niečo stúpil. Stihol však zdvihnúť nohu skôr, ako na ňu preniesol celú svoju váhu. Tep sa mu zrýchlil, keď pozrel dole. Pretože to, na čo šliapol, bol chvost so schumlanými chlpmi. Takmer zabudol dýchať. Z vlastnej bezpečnosti. Ten pach bol neznesiteľný. A vychádzal práve z tela pri jeho nohách.
Pohlo to zadnou nohou. Žeby posmrtný kŕč? napadlo Lancovi. Nepravdepodobné. Na to bol ten pohyb až príliš plynulý. Navyše to dýchalo. Rozširovali sa tomu nozdry. Zrazu to otvorilo oči. A on to udrel po hlave. A potom znovu. A znovu a znovu a znovu. Niekde medzi údermi začul niečo puknúť. Ako keď praská vodný melón. Lenže to nebol melón. To ani náhodou. Bol si tým istý.
The mind is its own place and in itself, can make a Heaven of Hell, a Hell of Heaven.
- John Milton
Dúfam, že sa vám čítalo príjemne :) a dúfam, že sa vám bude aj naďalej ;) ale trochu zaktívniť by ste sa mohli (nie som hnidopich, hej? baví ma to tu) viem, že to znova opakujem - som raz taká :DD čo si myslíte o hlavnej postave? alebo skôr.. myslíte si o nej vôbec niečo?
Nearine 💕
STAI LEGGENDO
Démon anarchie //pozastavené
Paranormale„Už ako malé dieťa ťa rodičia naučia, že nemáš veriť cudzím ľuďom a sadať k nim do auta," odsekol. „A ja teda nemám ani len poňatia, kto si." Zastala a otočila sa ku nemu tvárou. Odfrkla si. „Keby si vedel, čo všetko na teba číha v temnotách, ja by...
