Upírska Krv [PREBIEHA ÚPRAVA]

1. Stretnutie

,,Áno, vidíš dobre som to ja," Pam sa usmiala a žmurkla.

,,Ale mala si byť predsa mŕtva!" vyvalila som na ňu oči. Stále som z toho bola v úplnom šoku. Predsalen, každý deň nestretávaš mŕtvych ľudí.

,,Ja viem, a mrzí ma, že som neprišla skôr," povedala a v tvári trochu posmutnela. Už ubehla naozaj veľmi dlhá doba, odkedy sme sa naposledy videli. Pam je jediná upírka, ktorú poznám a ona ma aj premenila. Toto by som však naozaj nikdy nečakala.

,,Tak čo? Pozveš, ma dnu alebo tu budem len tak čakať?" nadvihla obočie a vytrhla ma zo zamyslenia.

,,Samozrejme, prepáč. Poď ďalej," zasmiala som sa.

Keď Pam vstúpila dnu, namierila si to priamo do obývačky, sadla si na kraj bielej pohovky a zrejme čakala, kým si prisadnem aj ja.

,,Máš to tu celkom pekne zariadené," okomentovala akoby bola expert na luxusné bývanie. Pritom sama nikdy nemala stály domov a neustále sa sťahovala z miesta na miesto. Jej najčastejším dočasným domovom bol väčšinou karavan, ulica, sklady po rôznych obchodoch, a v tom lepšiom prípade prebývala dočasne u nejakého z jej kamarátov. Nikdy sa však nesťažovala.

,,Ďakujem," usmiala som sa, ,,nechceš čaj alebo niečo iné?" spýtala som sa.

,,Dala by som si kávu."

,,Fajn. Chceš aj mlieko?"

,,Nemusí byť," pokrútila hlavou.

,,Bežím ti ju urobiť," povedala som a vybrala sa smerom do kuchyne. Zapla som kávovar, nabrala do nádoby vodu a nabrala kávové zrná. Za necelé 2 minúty som ju mala hotovú. Vrátila som sa do obývačky a podala Pam kávu.

,,Fajn," posadila som sa vedľa Pam a začala "rozhovor."

,,Som z toho v šoku. Ako je možné, že tu sedíš živá?"

,,No vlastne ja som nebola tak úplne mŕtva," povedala pozrela sa do svojej šálky s kávou.

,,Počkaj, ako to myslíš?"

,,Jednoducho to Even zle pochopil, keď ma našiel v tom lese. Bola som len omráčená, nie mŕtva, tak ma pochoval, ale kedže som upír tak som sa z rakvy dosť ľahko dostala."

,,Vidíš! Skoro som zabudla! Ako sa Even má?"

,,No...je mŕtvy," povedala bez štipky náznaku ľútosti alebo smútku v hlase.

,,To nemyslíš vážne!"

No a na dnes mám prekvapení až až.

Z Paminho pohľadu som sa snažila vyčítať, ako na tom bez neho je. Vačšinou som ju hneď mala prečítanú, ale teraz pre mňa bola ako zavretá kniha. Bol to jej starší brat a úprimne, nikdy som ho nemala rada.

,,Je mi to naozaj ľúto," súcitne som sa usmiala aj keď to bol viac hraný úsmev. Nie že by mi to ľúto nebolo. K Pam som cítila ľútosť určite, no k Evenovi, bez urážky, ani zďaleka. Urobil až priveľa zlého na to, aby som ho mohla mať rada.

,,Aj mne," povedala.

,,No aaa.....čo má nové Nick?" spýtala sa na môjho mladšieho brata. Bolo dosť viditeľné, že sa jej o Evenovi zle rozpráva.

,,Ani nič, tak ako obvykle," prevrátila  som očami a Pam chápavo prikývla.

,,A čo rodičia?" spýtala sa a ja som posmutnela.

,,No vieš, keď leteli do Francúzska, tak to neprežili" povedala som.

,,Naozaj?! To ma mrzí, ako je to dlho?" vyzvedala ale bolo vidieť, že ju to trápi. Bože, teraz sa cítim tak previnilo, že jej súcit jej nedokážem oplatiť.

,,Pár týždňov."

,,Aký šialenec si vás zobral do opatery?" spýtala sa a ja som sa neubránila menšiemu zachichotaniu. Áno, Amber sa asi naozaj musela zblázniť. Už aj tak má veľa starostí s prácou a nie to sa ešte starať o vyšinutých pubertiakov. A to ešte ani nevie, že jeden z nich berie drogy a myslí si, že sa to nikdy nikto nedozvie. Raz som ho prichytila pri čine a ak mám byť úprimná, myslím si, že ústav pre drogovo závislých Nickovi naozaj nepomôže. Smrť rodičov je naozaj veľmi bolestivá udalosť, preto si myslím, že jediné čo potrebuje je čas. Čas na to, spamätať sa z toho a postaviť sa späť na nohy, jednoducho znovu začať žiť tak, ako predtým. Aj keď tu už nikdy nebude rovnaké.

,,Teta Amber," povedala som a dostala chuť ukončiť túto konverzáciu.

,,Ja si idem ľahnúť," postavila som sa z pohovky a vyšla po shodoch do mojej bledožltej izby s bielym nábytkom. Zastala som si posteľ a prichystala si veci na sprchovanie a pyžamo. Vliezla som do kúpeľne a zamkla za sebou dvere. Osprchovala som sa, umyla si zuby a obliekla sa do pyžama. Vyliezla som z kúpeľne a skontrolovala Nicka, ktorý už spal ako zarezaný. Vtom ma ale napadlo, že Pam nemá kde spať!

,,Pam?" zakričala som z poschodia a zdola sa ozvalo nespokojné zamrmlanie.

***************

Zobudila som sa na nepríjemné a hlučné pípnutie, ktoré hlásilo, že mi prišla nejaká správa. Hneď som zobrala mobil a prečítala:
,,Správa od Carol."
,,Odkedy vstáva tak strašne skoro?" pomyslela som si sama pre seba a prečítala si, že v našej škole bude koncoročný ples. Úplne som na to zabudla! No radšej to ani nebudem hovoriť Pam, pretože ona plesy odjakživa miluje a ani si neviem predstaviť, čo by tam zase vyviedla. Ešte stále zaspato som sa vymotala z postele a vošla do kúpeľne. Osprchovala som sa a rozčesala si vlasy, no a ešte si umyla zuby. Potom som sa prezliekla a práve, keď som sa chystala zobudiť Pam zazvonil zvonček.

,,Do frasa! Kedy ju mám akože zobudiť!?" pomyslela som si a rýchlo som bežala z izby, a potom dole po schodoch až k dverám. Otvorila som ich a stála tam Carol.
,,Kde si toľko? Povedala som presne o deviatej!" vyhŕkla skôr, než som si stihla vôbec uvedomiť, že tam stojí.

,,Tú správu si mi poslala len dnes ráno, a to som ešte spala," povedala som trochu podráždene.

,,Ale to si ma nemusela nechať na  teba dve hodiny čakať!" začala s jej typickým povrchným sebaľutovaním, na ktoré som si však už po takej dlhej dobe, čo ju poznám, zvykla.

,,Tak mi to prepáč, ale som len človek, " nechcela som sa ňou hádať, pretože by to bolo tak či tak zbytočné. Carol musí mať vždycky svoju pravdu, takže nech by som aj povedala čokoľvek, nikdy by nepripustila, že to môže byť jej vina.

,,Ospravedlnenie sa neprijíma," naštvane zasyčala Carol.

,,Ale no tak, Carol, to nemyslíš vážne. Niekedy ti úprimne nerozumiem."

,,Ach, no tak fajn, ale nabudúce sa môžeš s prijímutím ospravedlnenia rozlúčiť!" odfrkla.

Vzápätí mi, ako vždy, povedala úplne celý plán plesu a natešená zo svojho ,,geniálneho," nápadu, odišla.

Zrazu som dostala príšerný hlad. Silou mocou som sa ho snažila udržať, no nakoniec som to nevydržala a obliekla si kabát a botasky s úmyslom niekoho si vystriehnuť.  Aj keď som moc rada nemala, keď som musela ubližovať ľudom. No inak by som zostala o hlade, tak som nemala moc na výber. Išla som smerom do blízkeho lesa kde som uvidela stan pri ktoróm, bolo vidieť mladý zamilovaný pár. Bleskurýchlo a nenápadne som sa skryla v stane, do ktorého vošlo to dievča. Ovplyvnila som ju a ani nestihla vydať hláska a už s jej krčnej tepny dopadali kvapky krvi na deku v stane. Opatrne som ju položila na zem a vedľa nej položila nožík, ako znamenie samovraždy. Rýchlo som zo stanu zmizla skôr, než tam prišiel jej priateľ, ktorému sa zrejme zdalo zvlásťne, že je v stane tak dlho. Potom som  sa vybrala domov. Ale zrazu ma niekto chytil za rameno a vpichol mi železník.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE !

- E