Upírska Krv [PREBIEHA ÚPRAVA]

2. Únos

Zobudila som sa na príšerný hluk. Pomaly som otvorila oči a uvedomila si, že som v nejakej temnej miestnosti. Trochu dosť sa mi krútila hlava a mala som príšerne suchú pokožu. Odrazu som započula kroky ale človeka, ktorého kroky som počula som vôbec nevidela pretože tam bola príšerná tma. Neznámy sa mi prihovoril: ,,Ako sa cítiš?" bolo to sice milé, že sa niečo také vôbec spýtal ale na jeho hlase bolo počuť, že mu to je úplne jedno ale aj tak som mu nakoniec odvetila:
,,Ako myslíš že sa cítim ? Je mi úplne jasné že tebe je to jedno," mykla som hlavou do boku. Jeho hlas sa mi zdal strašne povedomý ale bolo mi to nanič keď som si nevidela ani na vlastné ruky. Vzápätí sa rozsvietilo svetlo v celej miestnosti a teraz som už presne vedela kde som. Bola som v starej pivnici blízko pri kasíne v miestnosti kde sa kedysi hralo o to kto vypije najviac alkoholu tak aby sa s toho nepovracal. Konečne som už videla aj do tváre muža, ktorý má uniesol a nemohla som ani uveriť ako to mohol urobiť. Stál tam totiž Even! Vedela som, že je lovec upírov ale nemohla som uveriť, že uniesol kamarátku jeho sestry a už obzvlášť, že Even vôbec žije! Neviem čo sa to tu deje ale každý človek, ktorý ma byť mŕtvy je nažive.

,,Takže, Emily, Emily," začal.

,,Povedz mi čo si urobila s Pam?" spýtal sa a ja som naňho vypleštila oči.

,,Ja veď P-," vtom ma prerušil, ,,Tak fajn, pôjde to po zlom, alebo po dobróm?" akože jemu naprosto šiblo. Veď Pam je predsa moja kamoška a dôverníčka. Nikdy by som jej nič neurobila!

,,Ja ? Nič len dnes ma navštívila nevedela som o tom, že žije!" bránila som sa ale zjavne to nepomáhalo pretože len čo som to dopovedala som dostala poriadnu dávku slnka a až teraz som si uvedomila, že vôbec neviem kde je vlastne môj prsteň proti slnku!?

,,Tak povieš mi pravdu?!" naštvane sa spýtal ale pod slnečnými lúčmi som sa nezmohla ani na slovo. Zrazu sa vedľa nás objavila Pam.

,,Okamžite prestaň!" skríkla a Even vážne prestal  zavrel otvor cez ktorý, prechádzali slnečné paprsky a konečne som mohla otvoriť oči a vlastne sa ani nečudujem, že ju poslúchol ja by som takú 622 ročnú upírku ako je Pam asi tiež poslúchla. Ale skôr to bude tá súrodenecká ,,láska.

*******************

,,Čo si myslíš, že robíš?" spýtala sa a pribehla ku mne.

,,Pam...ja..."

,,Vieš čo nechaj to tak," prerušila ho, ,,potom si to s tebou vybavím."

,,V poho?" obrátila sa na mna a rozviazala mi povrazy, ktorými som bola priviazaná o stoličku.

,,Jop."

No teraz to bola sice kratšia kapitola a neviem vôbec či táto kniha bude mať úspech tak myslím že nevadí keď bola kratšia (:skôr dúfam:)

EMTINI