Upírska Krv [PREBIEHA ÚPRAVA]

8. Pomoc od Amary

Pam vytasila tesáky a ja som začala utekať. Ale to som zabudla že po byte sa mi potuluje lovec. Jediné čo ma teraz mohlo zachrániť bola Amara- čarodejnica s ktorou nechcem mať sice nič spoločné no jej jediná ktorú poznám a taktiež neviem či mi bude chcieť pomoc takže som v peknej kaši! Pribehla som do mojej izby a nezostávalo mi nič iné len vyskočiť z okna. Posledný krát som sa nadýchla a skočila som. Našťastie som dopadla na obidve nohy a nie na strom alebo na strechu auta. Utekala som do najbližšieho obchodu pretože tam na mňa určite nebudú útočiť lebo to by sa prezradili ale na moje nešťastie bol zatvorený tak som bežala do ďalšieho ale až potom som si uvedomila, že to buďe nadarmo pretože je sobota a vtedy bývajú obchody zvyčajne zatvorené tak mi teda nezostávalo nič iné len ísť za Amarou a skúsiť ju o pomoc aspoň poprosiť.

Keď som dobehla k jej domu zastala som a zazvonila. Najprv sa nič nedialo no potom Amara otvorila a keď ma uvidela vrhla na mňa vražedný pohľad a hneď vybafla

,,Čo tu chceš?" v jej hlase bolo počuť odpor.

,,Viem, že o to asi vôbec nemáš záujem ale potrebujem pomoc," odvetila som.

,,A prečo si myslíš, že by som ti mala pomáhať?" zdvihla obočie odjakživa som neznášala keď to robila.

,,Pretože ja by som ti pomohla keby ťa prenasledovala šialená upírka a debilný lovec," povedala som a falošne sa zaškerila.

,,Tak fajn poď dnu," povedala po dlhšej dobe váhania a ja som si zahryzla do pery od radosti. Keď som vošla do jej domu mi išli vypadnúť oči z jamiek bol oveľa väčší ako sa zdal všade mala niake bylinky, starožitnosti a knihy.

,,Tak akoby si chcela pomôcť?" spýtala sa a pokúsila sa o úsmev.

,,No, myslela som žeby si vykonala kúzlo ktoré by ohraničilo môj dom tak, že keby doňho vstúpili lovci tak by ucítila strašnú bolesť," povedala som a nahodila spýtavú grimasu.

,,Počkať, počkať. Čo to tu odo mňa chceš? Šiblo ti? Ja niesom žiadna magická bytosť."

,,Ale no tak Amara, som upír viem to vycítiť," povedala som jej.

,,Blázniec je vedľa v meste," povedala a vystrúhala šialený pohľad.

,,Amara, ver mi. Viem, že si čarodejnica," dohovárala som jej.

,,Jasné a ti si upír," povedala ironicky.

,,Dokáž to," teraz už znela sebaisto.

,,Tak fajn," povedala som a ukázala tesáky.

,,Už mi veríš?" spýtala som sa.

,,Tak fajn, možno by to šlo ale potrebovali by sme niaku vec s tvojho domu," povedala a ja som sa zamyslela.

,,Mám šťastie, že mám jednu zo sebou," ukázala som na krabičku, ktorú som mala náhodou vo vrecku.

,,To by mohlo fungovať," povedala a zobrala si krabičku do ruky.

,,Môžeme teda začať?" spýtala som sa.

,,Myslím, že áno," kývla hlavou.

Zatiaľ kým sa Amara pripravovala na kúzlo ja som si prezerala jej dom a občas som sa aj otočila smerom k nej. Teraz keď som bola u nej sa mi zdala milšia ako v škole. Možno to bude preto, že teraz je tu len so mnou a nie s tými jej najlepšími kamoškami. Rozhodla som sa, že sa pozriem ako pripravuje rituál. Sviečky si postavila do kruhu a okolo každej vysypala trochu popolu sadla si do kruhu a pred seba si postavila tú škatuľku.

,,Je to pripravené, môžem začať," povedala

,,To je ako všetko?" divila som sa.

,,Chceš moju pomoc alebo nie?" zase zdvihla obočie. Bože ja to tak neznášam.

,,Fajn," povedala som a sadla si na kreslo. Zatiaľ čo ona si mrmlala zvláštne slová ale myslím, že to fungovalo pretože krabička pred ňou sa začala triasť a naskakovať.

,Hotovo," zrazu nahodila.

,,Ďakujem," povedala som a vybrala sa domov.

Keď som prišla, vzduch bol úplne čistý až do chvíľe keď som vošla dnu a zabuchla dvere. Vykukla som z okna či na mňa náhodou znovu nevyskočí niaky lovec, ale naštastie to bola len Pam. Neviem čo sa jej stalo no to ako na mňa zaútočila bolo dosť zvláštne buď ju niekto začaroval alebo neviem čo sa jej mohlo stať. Pam stále čakala kým jej otvorím no toho sa asi nedočká. Stratila nervy a sice som dúfala, že to neurobí ale vykopla dvere.

Fakt super!

Zabudla som, že ten kto je v dome pri tomto kúzle tak naňho to neplatí! Svojou upírskou rýchlosťou som sa dostala až do mojej izby kde som sa skryla za tú trčiacu tehlu a pritom som dúfala, že ma tam nenájde.

Stála som tam už asi hodinu a ešte stále som na sebe mala pyžamo a to bolo už jedenásť hodín. Rozhodla som sa teda, že si asi trochu oddýchnem. Potajomky som sa vykradla zo svojej skrýše a s postele som si zobrala vankúš a paplón. Usalašila som sa a bola prichystaná oddychovať. Až sa mi nakoniec podarilo zaspať.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE

Tak dúfam, že sa Vám čásť páčila. Komentár a vote poteší