Upírska Krv [PREBIEHA ÚPRAVA]

15. Skutočné Sny

Chcela som ho zastaviť snažila som sa ale v tom som sa zobudila. Zistila som, že to bol len sen ale aj tak som sa pre istotu pozrela na Nicka, ktorý ale vyzeral byť v poriadku.Vydýchla som si a ľahla si naspäť do posteľe.Zatvorila som oči a svojím mozgom som sa ponorila do sna.

Stála som na tmavej uličke a do očí mi svietilo svetlo s pouličných lámp.Do vlasov mi fúkal chladný vánok.Zrazu sa pred mojím očami objavili 4 známe tváre stála tam moja matka,otec,Pam a Connor, lovec ktorého som pred niekoľkými mesiacmi zabila.Podišla som bližšie a do očí sa mi s pohľadu na mojích rodičov začali tlačiť slzy.Snažila som sa ich udržať ale nezvládla som to tak úplne, jedna slzička predsa len utiekla.Mala som chuť rozbehnúť sa k nim,objať ich,vyrozprávať sa.Rozbehla som sa a padla mame do náručia.Slzy mi len tak padali s očí a nechcela som ju už nikdy opustiť

,,Strašne ma to mrzí," povedala som a pozrela mame do tváre.

,,Zlatíčko to nič, nie je to tvoja chyba," povedala a usmiala sa.

,,Ale nie, mami to ja môžem zato že sme tam išli ja môžem zato že sme nabúrali ja môžem zato, že už nežiješ," povedala som z očami plnými sĺz.

,,Emily, vezmi si toto,"dala mi na krk prívesok s malou pätcípou hviezdou.

,,Sľúb mi, že to nikdy nedáš dole z krku. Bude ťa to chrániť pred všetkým zlým," usmiala sa.

Zrazu začalo všetko miznúť najprv mama,otec,Pam,Connor a potom aj všetko ostatné a ja som sa vytrhla zo sna.

Posadila som sa a ešte stále s slzami v očiach som si chytila krk a rozbehla sa k zrkadlu.Ten prívesok čo mi dala mama som mala ešte stále na krku.Spali sme v karavane takže to bolo len maličké zrkaldielko ale to ma vôbec netrápilo.Chytila som prívesok a pritom povedala

,,Sľubujem"

O NIEKOĽKO HODÍN NESKÔR:

,,Poď už!" Zakričal Nick.

,,Hneď len si ešte umyjem zuby!" Odpovedala som mu trochu naštvanejšie.

,,Ale no tak, Emily! Vykašli sa na zuby. Umyješ si ich potom, teraz musíme nájsť Pam"

,,No tak dobre,pán dokonalý" vyšla som s kúpeľne a obula si topánky vonku bolo horúco tak sme žiadnu mikinu nepotrebovali.Na ako prvé miesto sme sa zastavili v informačnóm centre

,,Ako Vám pomôžem?" Spýtala sa jedna zamestnankyňa.Mala tmavohnedé vlasy a zelené oči na prvý dojem vyzerala celkom ako čarodejka ale potom som tú predstavu ztriasla.

,,Neviete kde je tu internátna škola Alison Interant School ?" Spýtala som sa a čakala na odpoveď.

,,Prosím vás pôjdete na ulicu Market Street a potom odbočíte doprava na ulicu Alison Street až dokým neuvidíte vysokú bežovú budovu s malým parkoviskom," vysvetlila.

,,Ďakujem! Dovidenia! " kričala som za ňou a čo najrýchlejšie odišla s info centra. Tá žena na mňa vôbec nepôsobila dobre. Išla s nej zlá energia. Dokonca som si ani nevšimla že práve okolo nás preletel taxík.

,,Taxi,Taxi čakajte!" kričala som a na môj údiv taxík aj zastavil. Sadli sme si na zadné sedadlá a povedali:

,,Bude to prosím na Alison Street," taxík vyštartoval a my sme sa nechali viesť.

O 20 MINÚT NESKÔR

Tak keď sme dorazili ani sme sa nemuseli obzerať lebo rovno pred nami bola Alison Internat School

,,Sme tu" poznamenala som.

,,Viem" odpovedal

,,Nemusíš byť hneď odporný len som ti to oznámila lebo si vyzeral akoby si bol v kóme" vrátila som mu to.

Vstúpili sme do budovy a pobrali sa na vrátnicu.

,,Dobrý nevideli ste tu náhodou Pam Ressfordovú?" opýtala som sa a neúprimne sa usmiala.

,,Áno,je v izbe 246"

,,Ďakujeme dovi!"povedala som.

To nebude vôbec také dlhé hľadanie ako som si myslela.Išli sme hore snáď po 80 poschodiach a zaklopali ale na môj podiv otvoril niekto úplne iný ako Pam.

,,Mami?"