Upírska Krv [PREBIEHA ÚPRAVA]

12. Klamstvá

Pohľad Pam:

Vzápätí som uvidela nejaké dievča. Keď prišla bližšie spoznala som, že je to Questiah a hneď sa mi vrátili úplne všetky spomienky. Neváhala som a na čarodejnicu zaútočila. Bohužial som zabudla, že je to čarodejnica a vie čarovať a spomenula som si, že som to radšej nemala robiť.

,,Mňa nepremôžeš," ozvala sa.

,,Myslíš?" uškrnula som sa a pokračovala v útoku aj keď som vedela, že má pravdu. No, nechcela som sa nechať iba tak ľahko odradiť.

,,Nie, nemyslím si to, ja to viem pretože si len úbohý upír ktorý sa chová ako malé dieťa," zasmiala sa. Ja som zatiaľ využila chvíle, keď sa nesústredila a kúsla jej do tepny. Questiah zakričala od bolesti a ja som musela priznať že jej krv chutila priam odporne. Další dôvod prečo nemám rada čarodejnice.

Pohľad Emily:

Ľahla som si do postele a moje myšlienky sa sústredili len na Pam. Úprimne som o ňu nikdy nemala taký strach, aký mám teraz. Vždy som si myslela, že je silná a poradí si aj sama bez pomoci iných sice to vlastne aj je, no teraz, sa o ňu vážne bojím. Dúfam, že to zvládne. Vstala som z postele a vybrala sa do kuchyne kde som zapla kávovar. Urobila som si kávu a sadla si na pohovku. Ani som sa nestihla nenapiť a v momente zazvonil zvonček. Šálku s kávou som položila na stôl a išla otvoriť. Pred dverami stála Pam. Už po druhý krát ma takto nečakane prekvapila. Hneď som ju objala a široko sa usmiala

,,Som rada že si v poriadku," zašepkala som jej do ramena.

,,Aj ja ta rada vidím," vytiahla sa s objatia aby mi videla do tváre a usmiala sa.

,,Tak čo budeme robiť?" pozvala som ju dnu.

,,No, najprv by som chcela ísť za Nickom a potom môžme niečo podniknúť," v tej chvíli som sa zarazila lebo som si spomenula na Nicka a Amaru.

,,No vieš, vlastne... Nick odišiel na internát" sice to bolo klamstvo ale nechcela som ju zraniť. Vedela som, že by vybuchla a pohltila ju bolesť.

,,A prečo mi to nepovedal?" bolo na nej vidno že je nahnevaná.

,,Neviem ale určite mal dôvod," nahodila som.

,,Ale tak mi mohol aspoň zatelefonovať. Vieš čo? Zavolám mu a všetko poviem," povedala hrdinsky a z tašky si vybrala telefón.

,,To asi nebude dobrý nápad," kúsla som si do pery.

,, Prečo?" vyzvedala.

,,No preto, že si zabudol telefón," v ruke som držala jeho mobil. Mala som šťastie, že si ho zabudol.

,,Tak zavolám aspoň na pevnú linku," povedala a vytáčala číslo. Bolo úplne vidno, že Pam je naňho nahnevaná aj keď nemá byť pre toto. Proste nemôžem jej to povedať, keď to poviem tak ho Pam zabije a to nedovolím, je to môj brat.

Keď sa Pam trochu ukludnila ľahla si do svojej postele a po chvíli aj zaspala. Ja som si znovu sadla do kresla a popíjala kávu, bola vážne dobrá. Vtom zazvonil zvonček. Už mi to vážne lezie na nervy. Vždy, keď si sadnem ku káve niekto zazvoní. Tak som sa naňho vykašľala má smolu nech príde inokedy. Teraz nemám čas. Ale aj tak som preistotu vykukla z okna a išlo ma poraziť. Celý dom bol obkľúčený stovkami čarodejníc aj zopár lovcami. Toto už začína byť šialené. Odrazu som začala panikáriť. Nevedela som vôbec čo mám robiť. Nebol dobrý nápad otvoriť, ale ani nechať zatvorené. Dostanú sa tu tak či tak. Potrebovala som čarodejnicu ale jediná, ktorú som poznala bola Amara ale tá je popravde asi na strane proti mňe nie na strane so mnou. No a ešte Questiah, ktorá má zrejme v pláne mučenie ďalších upírov, takže to tiež nebol moc veľmi dobrý nápad. Tak som teda rýchlo vletela do Paminej izby a začala ju budiť.

,,Čo sa deje?" Zívla

,,Poď so mnou a uvidíš" potiahla som ju za ruku a bežala s ňou až ku oknu.

,,Čo to má preboha znamenať?" otočila sa na mňa.

,,Neviem ale máme riadny prúser" prehltla som a znova som obzrela von oknom.

TAK DÚFAM ŽE SA ČÁSŤ PÁČILA VOTE A KOMENTÁR POTEŠÍ

EMTINI