Upírska Krv [PREBIEHA ÚPRAVA]

7. Pam sa zbláznila

Zobudila som sa o šiestej a to mi teda trvalo kým som sa prebrala. Podišla som k zrkadlu a rozčesala si svoje strapaté vlasy. Zo zásuvky som si vybrala oblečenie a išla sa osprchovať. Išla som sa aj pozrieť či už Pam a Nick nie sú hore, ale na počudovanie, neboli vo svojích izbách.

Kde preboha mohli ísť tak skoro?

Dokonca som sa išla pozrieť aj do podkrovia ale ani tam neboli. Bola som s toho trochu mimo a úprimne som sa aj začínala báť.

,,Tak fajn toto nie je žiadna sranda okamžite vylezte!" zakričala som tak nahlas, že ma s toho bolelo hrdlo. Nikto sa neozýval, ale potom zrazu niekto zazvonil. Rýchlo som bežala otvoriť, no bohužiaľ, pred dverami stál lovec upírov. Vedela som, že je to lovec pretože na mňa mieril lukom naplneným železníkom. Rýchlo som zabuchla dvere ale on zatiaľ stihol rozbiť okno.

Tento víkend sa začína fakt úžasne!

Cez okno vliezol dnu a to som teda bola fakt v riadnej šlamastike! Rozbehla som sa smerom hore a bleskurýchlo sa pobrala do podkrovia, kde som sa skryla do truhlice s rôznymi haraburdami. Nebola to síce super skrýša, ale bola na nej dierka cez ktorú sa nedalo vidieť dnu, ale vidieť von a to bola pre mňa celkom dobrá výhoda. Zatiaľ bol vzduch čistý ale odrazu som uvidela tieň. Srdce mi začalo byť ako o dušu až som ho cítila v ušiach. Tep sa mi pomaly zvyšoval a zvyšoval. Potom som si ale uvedomila, kto to je pretože ten klobúk čo mala na hlave som poznala. Chvalabohu bola to Pam! Sedela na zemi a bola obmotaná v deke a pritom sa strašne triasla.

Ako to že som si ju pred tým nevšimla?

Veď som tu už predsa bola! Počula som jej dych a bola celkom vystrašená s toho všetkého, čo sa tu dialo. A kde je vôbec Nick?! Obvykle nebývam až taká vystresovaná. Chcela som prísť bližšie k Pam ale v tom sa stalo niečo..

Pokračovanie nabudúce

Viem táto čásť je krátka ale ponáhľam sa na chatu takže nemám moc času na písanie ale možno ju keď budem mať čas upravím. Poteší aj vote a komentár